Spôsoby a miera participácie verejnosti

Základný rámec ÚSV ROS pre analýzu postojov verejnosti k participácii

V roku 2011 sa Slovensko prihlásilo k medzinárodnej Iniciatíve pre otvorené vládnutie. Slovensko sa ako krajina zaviazalo, že bude dôsledne uplatňovať princípy otvoreného vládnutia, čím sa rozšíri priestor pre občiansku kontrolu a naopak zúži priestor pre praktiky korupcie a klientelizmu. V časti Vláda otvorená pre dialóg poukazuje na skutočnosť, že kvalitná správa vecí verejných vzniká spoluprácou a zapojením verejnosti do riešenia kľúčových problémov a výziev súčasnosti, a že kvalitné verejné politiky vznikajú v dialógu so zainteresovanými aktérmi a s participáciou občanov. Dialóg so zainteresovanými aktérmi a občanmi sa má stať súčasťou tvorby konkrétnych politík, najmä tých, v ktorých je možné očakávať výrazné dopady na život občanov. V záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejných politík a presadzovania participácie do každodennej praxe verejnej správy ÚSV ROS pripravil a realizoval národný projekt Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík.

Prečo sme sa pustili do prieskumu Participácia na Slovensku?

Význam občianskej spoločnosti pre demokratizáciu potvrdzujú skúsenosti viacerých štátov, na základe ktorých sa ukazuje, že celkový sociálno-ekonomický rozvoj je úspešnejší v tých krajinách, v ktorých existuje rozvinutá občianska spoločnosť, vyššia miera sociálneho kapitálu, hlbšia zakorenenosť občianskej kultúry a občianskeho aktivizmu a bezprostrednejšie zapojenie obyvateľov do rozhodovania o veciach verejných. Absencia alebo nedostatok týchto elementov priebeh demokratizácie brzdí. Sledujeme nárast nedôvery verejnosti v tradičné médiá, v politické autority a verejné inštitúcie, ako aj pokles záujmu občanov o tradičné formy participácie, ako je napríklad účasť na voľbách alebo členstvo v politických stranách. Ale, vieme to zdôvodniť? Rozumieme skutočným príčinám a následkom narastajúcej občianskej nespokojnosti a nedôvery?

Čo sme chceli zistiť?

Voľba realizovať reprezentatívny prieskum postojov verejnosti k participácii vyplynula z absencie odpovedí na otázky:

  • Aké sú postoje občanov SR k participácii a participatívnej tvorbe verejných politík?
  • Aké faktory negatívne/pozitívne vplývajú na mieru participácie občanov/verejnosti?
  • Aké problémy sú z pohľadu občana spojené so zavádzaním participatívnej tvorby politík?
  • Aké sú možnosti a spôsoby participácie občanov/verejnosti na tvorbe politík?
  • Aká je miera participácie verejnosti na tvorbe verejných politík na všetkých úrovniach riadenia verejnej správy?
  • Akú sú príčiny nízkej miery zapájania verejnosti?

Teoretické východiská pre analýzu stavu a miery participácie verejnosti

Systém zastupiteľskej demokracie sa opiera o kolektívne rozhodovanie, ktoré má korigovať, či vyvažovať autokratické rozhodnutia. Najznámejšou procedúrou kolektívneho rozhodovania je hlasovanie, ktorého výsledkom je súčet individuálnych preferencií z konečného počtu možností (typicky politických strán, kandidátov, návrhov). Druhou bežnou procedúrou je vyjednávanie medzi politickými aktérmi samotnými, politickými aktérmi s podnikateľmi, so zástupcami odborov a mimovládneho sektora. Cieľom vyjednávania je dohovor, ktorý umožní koexistenciu rôznorodých záujmov. Vyjednávacie pozície aktérov však obvykle nie sú rovnocenné, a tak o výsledku rozhodujú menej vecné argumenty ako moc zainteresovaných aktérov presadiť vlastné záujmy, ich odhodlanie využiť všetky disponibilné prostriedky, vrátane manipulácie, zavádzania a koercie. Hranica, kde končí vyjednávanie a začína vydieranie nie je a priori jasná. Tretím prostriedkom kolektívneho rozhodovania je deliberácia, ktorá sa praktizuje aj na Slovensku, hoci sa procesy a komunikačné akty s ňou späté takto nezvyknú nazývať. Z toho dôvodu treba tento pojem vysvetliť. Deliberácia je verejná rozprava (diskusia) o verejných záležitostiach s cieľom navrhnúť možné riešenia a kolektívne posúdiť, ktoré návrhy sú najvhodnejšie. Má ísť o vecnú, na problém orientovanú racionálnu komunikáciu s cieľom dosiahnuť dohodu o riešení problému, o postupe jeho implementácie, kontroly a vyhodnotenia jeho dopadov. Cieľom deliberácie teda nie je položiť oponenta na lopatky, čo je typické pre súťaživú demokraciu (napr. debata medzi súperiacimi politickými elitami v parlamente). Cieľom je rozhodnutie, ktoré je prijateľné pre všetkých, nikoho nepoškodzuje, nediskriminuje.

Metodika zberu dát

Zber dát na reprezentatívnej vzorke obyvateľov – 1200 respondentov bol postavený na dotazníku (PDF, 799 kB), ktorý zastrešil tridsať otvorených otázok. Konštrukcii dotazníka predchádzalo štúdium teoretickej literatúry a analýza faktorov, u ktorých existuje predpoklad, že ovplyvňujú mieru a spôsoby participácie. Dotazník zisťoval frekvenciu praktizovaných druhov participácie na Slovensku, identifikoval faktory, ktoré ovplyvňujú (inhibujú, facilitujú) ochotu občanov participovať na tvorbe verejných politík, mieru participácie v jednotlivých obdobiach, mieru spokojnosti občanov vo vzťahu k spôsobom participácie, ktoré sú zo strany VS občanom ponúkané. Súčasne dotazník pomohol získať dáta o faktoroch, ktoré ovplyvňujú mieru participácie občanov (napr. vzdelanie, politická informovanosť, sociálny a kultúrny kapitál, schopnosť organizovať sa, dostupné zdroje, kontakty, téma verejnej politiky, cieľové skupiny – napr. ohrozené, vylúčené, marginalizované skupiny, a i.). Dotazník bol skonštruovaný tak, aby sa výsledky dali porovnať s výsledkami minulých obdobných prieskumov z roku 2008, čo umožnilo v niektorých faktoroch sledovať vývoj stavu participácie verejnosti na Slovensku za posledných desať rokov.

Verejné obstarávanie na dodávku služieb

Dňa 11. septembra 2018 sme podpísali Zmluvu o poskytnutí služieb č.1/2018. Víťazom a dodávateľom prieskumu – firmou FOCUS Centrom pre sociálnu a mareketingovú analýzu, s.r.o. Zmluva zabezpečila realizáciu reprezentatívneho prieskumu participácie občanov SR na vzorke 1212 respondentov vo veku od 18 do 86 rokov, s využitím 30 komplexných otázok formou osobného dotazovania (face to face).

Zmluva nadobudla účinnosť od 12. septembra 2018. Prieskum bol naplánovaný na druhú polovicu októbra 2018.

Reprezentatívny prieskum občanov k participácii

Dňa 20.novembra 2018 sme obdržali výsledky prieskumu. Participácia na Slovensku a dátové zdroje, ktorý sa realizoval v termíne 30.11. – 11.11. 2018 na vzorke 1212 respondentov. Reprezentatívny prieskum realizovala agentúra Focus na základe dotazníka, ktorý vypracovali: Jana Plichtová a Anna Šestáková. Zozbierané dáta slúžili ako východiskové dáta pre sekundárnu analýzu a ďalšiu analyticko–metodicko-legislatívnu činnosť.

Verejné prezentácie prvých výsledkov reprezentatívneho výskumu Participácia na Slovensku

Prvá verejná prezentácia výsledkov prieskumu Participácia na Slovensku sa uskutočnila 5. februára 2018 v rámci podujatia: Participácia, moja láska. Druhá verejná prezentácia, ktorej súčasťou bola panelová diskusia expertov, si našla miesto v programe Týždňa otvoreného vládnutia (Open Government Partnership Week 2019) v termíne 11. marca 2019 v priestoroch Umeleckej besedy Slovenskej v Bratislave. Výsledky prezentovali expertky: Jana Plichtová, sociálna psychologička, profesorka na Fakulte ekonomických a sociálnych vied Univerzita Komenského v Bratislave a expertka NP PARTI a Anna Šestáková, sociálna psychologička, výskumníčka, odborná asistentka na Fakulte ekonomických a sociálnych vied Univerzita Komenského v Bratislave a expertka NP PARTI.

Stručný opis prvých zistení

Oba výskumy z rokov 2008 aj 2018 ukázali, že v slovenskej spoločnosti je silne zakorenené presvedčenie o neúčinnosti participácie občanov. Z hlavných výsledkov prieskumu vyplýva, že nedôvera občanov a občianok Slovenska voči inštitúciám je vysoká, miera participácie na verejnom dianí naopak nízka. Väčšina slovenskej verejnosti nevyužíva žiadne možnosti participácie. Prieskum objasnil niekoľko dôvodov, prečo verejnosť neparticipuje: väčšina opýtaných si myslí, že ich názor nebude vypočutý, alebo žije s obavou, že „tí pri moci im to vrátia“, resp. že nebudú inštitúciami braní ako rovnocenní partneri. Z prieskumu tiež vyplynulo, že slovenská verejnosť najviac dôveruje školám a univerzitám, miestnej samospráve, armáde a cirkvi. Na posledných priečkach dôvery občanov v inštitúcie sa umiestnili politické strany, parlament a vláda SR. Medzi najvážnejšie dôvody patrí strata dôvery občanov v politické strany a v systém zastupiteľskej demokracie. Viac v rozhovore Dnešná politika? Rýchle zisky, dlhodobé straty (newsletter, január 2018).

Analýza: Spôsoby a miera participácie verejnosti I.

Materiál na stiahnutie: Spôsoby a miera participácie verejnosti I (PDF, 2 MB)

  • Spôsoby a miera participácie 1Typ dokumentu: analýza
  • Stručný opis: Materiál je sumarizáciou zistení z reprezentatívneho prieskumu, zameraného na prieskum postojov občanov k participácii. Analýza detailne spracováva témy:
    • Hodnotenie kvality vládnutia
    • Miera účasti na rôznych formách participácie
    • Hodnotenie občianskej spoločnosti
    • Princípy demokratického štátu
  • Kľúčové slová: analýza, reprezentatívny prieskum, postoje občanov k participácii
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Zhrnutie: zistenia a odporúčania I.

Stručný opis: Výsledky z realizovaného reprezentatívneho prieskumu s názvom Participácia na Slovensku 2018 (PDF, 684 kB) ukazujú, že z pohľadu občanov sa vláde v roku 2018 darilo vytvárať priestor pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky, zvyšovať transparentnosť procesov rozhodovania verejnej správy a vytvárať nástroje a platformy, ktoré zvýšia zapojenie verejnosti a občianskej spoločnosti do tvorby verejných politík len čiastočne. Výskum dokumentuje, že realita videná očami občanov zaostáva za deklarovaným cieľmi otvoreného a partnerského vládnutia. Vláda dostatočne neodpovedala na potreby občanov, nedostatočne informovala a zdôvodňovala svoje rozhodnutia, nevytvorila také podmienky, ktoré by umožnili všetkým vrstvám spoločnosti ovplyvňovať politické rozhodovanie, čo poukazuje na to, že politickí reprezentanti si zatiaľ dostatočne neosvojili a nezvnútornili princípy a hodnoty partnerského vládnutia.

Analýza: Spôsoby a miera participácie verejnosti II.

Materiál na stiahnutie: Spôsoby a miera participácie verejnosti II (PDF, 1 MB)

  • Spôsoby a miera participácie II.Typ dokumentu: analýza
  • Stručný popis: Analýza prediktorov participácie predstavuje analýzu faktorov a premenných, ktoré ovplyvňujú mieru a spôsoby participácie. Na rozdiel od prvej časti analýzy Spôsoby a miera participácie I., ktorá podáva prevažne deskriptívny popis výsledkov z reprezentatívneho prieskumu, druhá časť analýzy si kladie za cieľ identifikovať tie premenné, od ktorých závisí miera participácie. Ako je zrejmé z dostupnej literatúry, participácia nadobúda rozličné podoby, ktoré sa medzi sebou môžu významne líšiť z hľadiska svojho charakteru, hodnotovej motivácie aj účinkov. V rámci výskumu je participácia operacionalizovaná ako účasť na rozhodovaní a angažovanosť v organizáciách (takzvané aktívne členstvo). Analýza má snahu odpovedať na otázky:
    • Ktoré premenné sú dôležité preto, aby sa zvýšila napríklad miera individuálnej angažovanosti?
    • Ktoré premenné je potrebné sa zamerať, ak chceme znížiť mieru protestného správania?
    • Ako zvýšiť ochotu občanov participovať na masových aktivitách v prospech kolektívneho dobra?
    • Sú dôležité skôr individuálne charakteristiky ako sú sociodemografické či socioekonomické premenné, alebo je dôležitejšia znalosť a prehľad o politike či tzv. kultúrny kapitál?
    • Čo môžu robiť inštitúcie preto, aby boli občania ochotnejší participovať?
    • Ktoré charakteristiky občianskej spoločnosti alebo prípadne hodnotové a postojové premenné môžu významne vplývať na ich ochotu participovať, či už ako jednotlivci alebo skupinovo?
  • Výskumné hypotézy:
    • H1: Individuálne premenné (napr. sociodemografické, socioekonomické…) budú významnými prediktormi pre všetky typy participácie.
    • H2: Dôvera voči iným ľuďom bude významným prediktorom angažovania sa v organizáciách.
    • H3: Dôvera medzi skupinami bude významným prediktorom participácie na strane občianskej spoločnosti.
    • H4: Kultúrny kapitál, socioekonomické a znalostné premenné (t.j. prehľad o politike) budú významnými prediktormi participácie aj angažovania sa v organizáciách.
    • H5: Viera v účinnosť participácie občanov bude signifikantným prediktorom participácie.
    • H6: Dôvera resp. nedôvera v inštitúcie bude významným prediktorom ochoty participovať.
    • H7: Kvalita vládnutia na rôznych úrovniach verejnej správy bude významným prediktorom participácie.
    • H8: Prediktory participácie sa budú líšiť pre mestá a obce nad a do 100 obyvateľov.
  • Regresná analýza dát: Hypotézy boli testované s použitím mnohonásobnej analýzy regresie. Hlavným cieľom regresnej analýzy je preskúmať a charakterizovať vzájomné vzťahy medzi premennými. Regresný model popisuje súvislosť medzi závislou premennou (napr. participácia) a nezávislou premennou (napr. kvalita vládnutia). Model zároveň ukazuje, ktoré premenné sú najvýznamnejšie a ktoré naopak nie sú zo štatistického hľadiska významné. Regresný model poskytuje informáciu o tom, o koľko sa napríklad zvýši alebo zníži participácia, ak sa zmení hodnotenie kvality vládnutia alebo charakteristiky občianskej spoločnosti. O mnohonásobnej analýze hovoríme vtedy, ak zohľadňujeme väčší počet nezávislých premenných. Regresná analýza určí, ktoré z týchto premenných majú najsilnejší vzťah k závislej premennej (participácii). Prínosom regresnej analýzy je, že dokáže predikovať (predpovedať) hodnoty závislej premennej na základe hodnôt nezávislej premennej. Výsledky takéhoto výskumu majú zásadné implikácie pre verejné inštitúcie, ktoré majú ambíciu dosiahnuť zvýšenie participácie, keďže odhaľuje a porovnáva silu vzťahu jednotlivých premenných k participácii.

Zhrnutie: zistenia a odporúčania II

  • Participácia je zošikmená smerom k elitám, a teda súvisí s vyšším vzdelaním, sociálnym statusom a vyššou mierou kultúrneho kapitálu a prístupu k znalostiam a informačným zdrojom. Orgány verejnej moci by mali venovať pozornosť tomu, ako znížiť tieto nerovnosti, a to jednak systematicky (z dlhodobého hľadiska), ale aj v konkrétnych participatívnych procesoch.
  • Rovnocennú účasť občanov môžu inštitúcie podporiť cieleným zmocnením znevýhodnených skupín, a to prijímaním takých zákonov a opatrení, ktoré zlepšia ich ekonomické postavenie a spoločenskú pozíciu, proporčným zastúpením v politických inštitúciách a cieleným vzdelávaním, ktoré im umožní získať kompetencie na presadenie vlastných záujmov.
  • Predpokladom participácie je záujem a prehľad o politickom dianí. Spolu s ďalšími kompetenciami, ktoré sú potrebné pre aktívnu účasť na verejnom živote by bolo vhodné tieto charakteristiky a schopnosti kultivovať a rozvíjať už v procese vzdelávania.
  • Školy, univerzity aj médiá by mali kultivovať tzv. politickú gramotnosť, spolu s výchovou k demokratickým hodnotám slobody, rovnosti a solidarity. Vzdelávacie programy by nemali byť orientované len na znalosti (napr. o tom, ako fungujú inštitúcie v štáte a pod.), ale aj na zručnosti a schopnosti viesť otvorenú a férovú diskusiu, na toleranciu voči iným identitám a hodnotám a na hľadanie riešenia, ktoré zohľadní pozíciu a argumenty všetkých zúčastnených strán.
  • Podporovať vzdelávanie občanov v kontexte participatívnych procesov. Tie sú vynikajúcim prostredím, v ktorom sa občania učia demokracii, zvažovaniu argumentov, vzájomnému dialógu a kompromisom. Organizátori procesov by preto mali mať na zreteli, že nedostatok vzdelania alebo skúseností niektorých skupín občanov nemôže byť dôvodom na ich vylúčenie. Naopak, práve participáciou na rozhodovaní sa občania prirodzene učia a osvojujú si politické spôsobilosti a kompetencie.
  • Odstraňovanie bariér zapájania verejnosti je jeden z najefektívnejších spôsobov, akým môžu verejné inštitúcie podporiť participáciu občanov.
  • Prekážky zapájania verejnosti a občanov: nedostatok vedomostí o možnostiach participácie, nedostatok času, obavy z toho, že názor občanov nebude vypočutý, že nebudú mať voči iným účastníkom rovnocennú pozíciu alebo že im mocnejší aktéri dokonca uškodia.
  • Občania vnímajú množstvo prekážok participácie, pričom toto zistenie sa nevzťahuje len na marginalizované skupiny. Cestou k zmene je:
    • zrozumiteľné a cielené informovanie rôznych skupín občanov,
    • jasné a férové pravidlá procesu a nastavenie podmienok tak, aby boli pozície jednotlivých strán čo najviac vyrovnané,
    • zviditeľňovať a prispievať k pozitívnej skúsenosti občanov s participáciou a motivovať ich účasť aj v budúcnosti.
  • Dôvera je základnou podmienkou participácie, úspešnej kolektívnej akcie, spolupráce a solidarity medzi občanmi. Je v záujme verejných inštitúcií aj celej spoločnosti, aby sa inštitúcie štátu snažili:
    • podporiť budovanie dôvery medzi občanmi navzájom, medzi rozličnými skupinami občanov ako aj dôveru medzi občanmi a inštitúciami,
    • zamedziť zneužívaniu postojov verejnosti k niektorým skupinám (cudzinci, migranti, Rómovia) v procese budovanie politického kapitálu zo strany niektorých politických predstaviteľov,
    • základnou podmienkou pre budovanie dôvery vzájomná komunikácia (pozri napr. Ostrom, 2003),
    • úlohou verejných inštitúcií je vytvárať dostatočnú platformu pre dialóg a komunikáciu medzi rôznymi stranami a transparentne komunikovať smerom k verejnosti.
  • Zvyšovať kvalitu vládnutia na úrovni štátnej správy – pri pohľade na odpovede respondentov vidíme, že práve štátna správa bola v roku 2018 občanmi hodnotená obzvlášť kriticky. Súčasne záujem vlády o partnerský dialóg bol dôležitý pre viaceré formy participácie. Výsledky podporujú význam zlepšovania kvality vládnutia tak, aby sa približovalo k princípom otvoreného vládnutia – k transparentnosti a zodpovedaniu sa za prijaté rozhodnutia, otvorenosti, inklúzii a nediskriminácii všetkých členov spoločnosti.
  • Dodržiavanie demokratických princípov súčasnou vládou – ide o princípy ako sloboda prejavu, rovnosť pred zákonom, spravodlivosť, otvorenosť aj voči menšinovým názorom, ľudské práva, záujmy zraniteľných skupín, nezávislosť médií, ľudská dôstojnosť a politické práva. Štátne inštitúcie by sa mali zamerať na zlepšenie demokratických princípov, ktoré sú občanmi hodnotené ako veľmi slabo dodržiavané. Sú to predovšetkým tie, ktoré sa vzťahujú k záujmom menšín, ľudským právam a systému spravodlivosti, resp. rovnosti pred zákonom.
  • Pre konštruktívne partnerstvo s mimovládnym sektorom je kľúčová ochota k dialógu so slabšími a zraniteľnými skupinami, ktoré tieto organizácie často zastupujú. Záujem o dialóg s mocensky slabšími skupinami mal mimoriadny význam pre angažovanie sa občanov v mimovládnych organizáciách – ak majú verejné inštitúcie záujem zapájať verejnosť, musia byť ochotné viesť s ňou partnerský a kooperatívny dialóg aj vtedy, ak reprezentuje minoritné a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Orgány štátnej a verejnej správy by mali nielen vytvárať možnosti pre účasť takýchto skupín, ale aj ich aktívne pozývať do procesu tvorby politík, prihliadať na ich špecifické potreby a vytvoriť im podmienky na to, aby mohli participovať.
  • Mieru participácie zvyšujú aj presvedčenia o účinnosti a nezastupiteľnej úlohe občianskej spoločnosti pre demokraciu. Kultiváciou presvedčení o dôležitosti občianskej kontroly a spolupráce pri riešení spoločenských problémov je možné podnietiť občanov k tomu, aby sa väčšmi angažovali vo veciach verejných. Je dôležité, aby mimovládny sektor vnímal záujem, otvorenosť a ochotu k partnerskému dialógu zo strany predstaviteľov štátnej a verejnej správy.
  • Ponuka participácie zo strany verejnej správy je významným faktorom participácie. Počet existujúcich nástrojov zapájania verejnosti predikoval rôzne formy participácie v menších aj vo väčších mestách a obciach, dokonca bol významný aj pre aktívne členstvo v organizáciách. Práve vytváraním a cieleným využívaním participatívnych mechanizmov môžu samosprávy efektívne podporiť zapájanie verejnosti do rozhodovacích procesov. Kľúčovým faktorom je aj miera informovania o tom, aké možnosti participácie existujú. Prevaha konzultatívnych spôsobov zapájania verejnosti vytvára novú objednávku a samosprávy by sa nemali báť experimentovania so zmocnenými a deliberatívnymi formami participácie, ktoré sú u nás zatiaľ slabo využívané.
  • Vplyv na mieru participácie majú aj oblasti, v ktorých verejná správa zapája verejnosť – platí to predovšetkým v mestách a obciach do 100 tisíc obyvateľov. Samosprávy miest a obcí majú možnosť zvýšiť participačný potenciál rozšírením oblastí, v ktorých pravidelne zapájajú občanov. V súčasnosti je to skôr oblasť služieb (napríklad starostlivosť o zeleň, školstvo, kultúra a šport, sociálne záležitosti, nakladanie s odpadmi, doprava a verejná bezpečnosť) ako oblasť personálnych a manažérskych rozhodnutí (rozhodovanie o personálnych otázkach,  správa majetku, územné plánovanie). Práve v týchto oblastiach existujú najväčšie rezervy v zapájaní občanov do tvorby politík.
  • Na participáciu vplýva kvalita administratívneho systému – znižovaním miery byrokracie a zvyšovaním jeho kvality tak, aby bol občanmi hodnotený ako efektívny, ústretový a poskytujúci zrozumiteľné informácie existuje potenciál pre zvýšenie miery participácie.

Čo by pomohlo k zvýšeniu participácie verejnosti?

  • Aby verejné inštitúcie aktívne oslovovali dotknutých občanov, informovali širokú verejnosť o tom, aké možnosti participácie v ich regióne, meste či obci existujú.
  • Aby verejné inštitúcie vytvorili také podmienky, v ktorých sa žiaden účastník nebude cítiť vystavený riziku fyzických, či verbálnych útokov alebo zastrašovania zo strany ďalších účastníkov.
  • Aby sa minimalizovalo porušovanie demokratického princípu rovnosti a rozširovali sa možnosti zapojenia zraniteľných skupín a menšín (etnické, náboženské, sexuálne menšiny a cudzinci atď.).
  • Aby sa predchádzalo predsudkom a sociálnemu dištancu menšín a zraniteľných skupín zo strany majoritného obyvateľstva.
  • Aby účastníci mali pocit a následne aj reálnu skúsenosť, že môžu ovplyvniť výsledné rozhodnutie.
  • Aby výsledky participatívneho procesu boli spravodlivé ku všetkým a patrične zohľadnené.
  • Aby bolo zabezpečené šírenie príkladov dobrej praxe a pozitívnou osobná skúsenosťou s participáciou.

Rozhovory s expertkami

Ďalšie relevantné výstupy

O expertkách

Jana PlichtováJana Plichtová – sociálna psychologička, profesorka na Fakulte ekonomických a sociálnych vied Univerzita Komenského v Bratislave, vedúca výskumu analytickej časti národného projektu ÚSV ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. V 70. rokoch jej učaroval film a ona filmovým tvorcom. Prvý raz ju obsadil do filmu Sladké hry minulého leta podľa predlohy Guya de Maupassanta režisér Juraj Herz. Nasledovali ďalšie filmy a seriály (Petrolejové lampy, Straty a nálezy, Parta hic, Sesternica Beta). V roku 1985 si zahrala ešte vo filme Slané cukríky a vo filme Dušana Trančíka Iná láska, a tým s hereckou kariérou skončila. Od roku 1993 do 2017 pôsobila na Katedre FiF UK, kde sa venuje téme kvalitatívnych metód výskumu, experimentálnej psychológii. Tu získala titul profesorky a PhD. Pôvodne sa venovala experimentálnym projektom na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Stážovala na Univerzite v Stirlingu, London School of Economics and Political Sciences, spolupracovala s Maďarskou akadémiou vied, s Maison des Sciences de l´homme v Paríži a s Masarykovou univerzitou. Jej knižku pre deti (Kniha o alebo, alebo) o sémantickej pamäti ocenili v roku 1993 ako najlepšiu a najkrajšiu knihu roka.

Anna ŠestákováAnna Šestáková – odborná expertka, výskumníčka, procesná analytička. Participuje na národnom projekte Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejnej politiky ako súčasť tímu, ktorý zodpovedá za teoretické ukotvenie projektu. Zároveň sa podieľa na zbere dát o participatívnej tvorbe verejných politík v štátnej správe, kde sa venuje evalvácii participatívnych procesov. Magisterské štúdium skončila na Katedre psychológie Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Následne absolvovala postgraduálne štúdium v oblasti Sociálna a pracovná psychológia na FiF UK. Počas štúdia sa venovala výskumnej činnosti, v ktorej pokračuje ako zamestnankyňa Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v rámci projektu APVV. Má skúsenosti s prednášaním a publikovaním; v minulosti prednášala na Akadémii médií kurz Psychológia reklamy a na Katedre psychológie UK kurz Psychológia osobnosti.