H

Hodnotenie kvality a efektov participácie sa realizuje buď kvázi-experimentálnym prístupom cez operacionalizáciu a kvantifikáciu jednotlivých premenných, alebo  kvalitatívnym prístupom, ktorý zahŕňa celý vejár možností (dramaturgický, fenomenologický, diskurzívny a etnografický prístup). Ich spoločným menovateľom je podrobná dokumentácia prípadov participácie a ich následná analýza s cieľom zistiť, čo majú úspešné prípady participácie spoločné na rozdiel od tých neúspešných. Takýmto induktívnym spôsobom postupovala aj E. Ostromová (1990), keď analyzovala podmienky úspešnej a neúspešnej správy kolektívneho vlastníctva.

Kvantitatívny prístup vyžaduje presnú definíciu participácie, operacionalizáciu hlavných determinantov jej účinnosti, odlíšenie vmedzerených a kontextuálnych premenných a vytvorenie modelu hodnotenia účinnosti participácie. Cost-benefit analýza sa na hodnotenie účinku participácie nehodí, pretože neberie do úvahy vmedzerené a kontextuálne premenné, nerozlišuje primárne, sekundárne a terciálne efekty participácie. Adekvátna metodológia by mala porovnať nielen kvalitu výsledku (napr. územného rozhodnutia) bez participácie verejnosti a s jej participáciou, ale aj dôsledky participácie z hľadiska dôvery, realizovateľnosti, udržateľnosti a spravodlivosti.

Kvalita výsledku, resp. rozhodnutia, sa operacionalizuje z hľadiska jeho spoločenskej legitimity. Nezávislé premenné tvoria parametre celého participatívneho procesu, ako je: charakter problému, lokálna kultúra a spoločenský kontext (napr. hodnotová orientácia, stupeň protirečivosti záujmov, hodnotovej polarizácie) a globálny kontext (medzinárodné výzvy). Participácia verejnosti prináša aj sekundárne efekty, a to zvýšenie politickej gramotnosti a záujmu občanov o politické dianie, zvýšenie sociálneho kapitálu, dôvery vo vládne inštitúcie a v nestrannosť ich rozhodovania. Terciálne efekty participácie sa týkajú životnej spokojnosti občanov a občianok, optimizmu a kvality ich života.

Hodnotenie verejnej participácie neberie do úvahy len dosiahnutie vytýčených cieľov, ale aj celý proces tvorby politiky či kolektívne záväzného rozhodnutia. Týka sa vhodnosti a primeranosti metód zapojenia verejnosti a ako aj kvality komunikácie medzi verejnou správou a verejnosťou (na princípe partnerstva, zrozumiteľnosti, otvorenosti a férovosti). Všíma si dôsledky verejnej participácie na:

• účastníkov,
• kvalitu prijatých politík,
• spravodlivosť a vyváženosť rozhodnutí,
• vládnutie verejnej správy (napr. vznik inovácií).

Komplexné hodnotenie má zahŕňať perspektívy všetkých zúčastnených, pričom každá strana hodnotí výsledky a procesy vo vzťahu ku kritériám, ktoré definovali iniciátori verejnej participácie (verejná správa) a samotní reprezentanti verejnosti (napr. miera splnenia očakávaní zo strany účastníkov). Odporúča sa kombinácia metód (Schroeter et al., 2016), ktorá umožňuje prostredníctvom triangulácie overiť jednotlivé zistenia a závery.