Pilotný projekt 9

Návrh stratégie zabezpečenia prístupnosti pre všetkých

Problematika bezbariérovosti zahŕňa prístup k oficiálnym informáciám mestských úradov, poskytovanie informačného servisu v oblasti umenia, kultúry, zábavy, športu, poskytovanie podporných technológií a zdrojov vo verejných knižniciach, klientskych centrách a mnohé iné oblasti. Mestá mnohokrát tie služby zabezpečujú na úrovni izolovaných opatrení, čo znižuje ich účinnosť. Na príprave stratégie zabezpečenia prístupnosti pre všetkých je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a relevantnými skupinami populácie v meste tak, aby nastavené opatrenia a riešenia boli vytvárané komplexne ako jeden bezbariérový systém. Zámerom je práve

 

Ciele projektu

  • vytvoriť stratégiu s účasťou dotknutých skupín, ktorá zabezpečí komplexnú prístupnosť mesta v previazaní na zastavené územie, verejné priestranstvá, dopravu, občiansku vybavenosť, či informácie a komunikáciu s mestom.
  • v spolupráci s verejnosťou a dotknutými skupinami hľadať efektívne bezbariérové riešenia s cieľom dostupnosti rovnakej kvality života v meste pre všetkých.

Hlavné výstupy

  • Návrh stratégie zabezpečenia prístupnosti pre všetkých,
  • analýzy a expertné stanoviska k aktuálnemu stavu prístupnosti, potrieb zabezpečenia prístupnosti a návrhy riešení zabezpečenia prístupnosti.

 

Viac informácií nájdete TU.

 

Ak je politika pre najzraniteľnejších, je pre všetkých

Podstatou verejných služieb a verejných priestorov je ich prístupnosť, inak prestávajú byť skutočne verejnými. Starostlivosť o verejné priestory je primárne doménou miestnych samospráv. Z čias, keď na naplnenie významu slova „verejný“ postačovalo, aby bola prístupnosť zabezpečená pre polovicu plus jedného užívateľa, nám ostalo ešte mnoho pozostatkov, fyzických aj mentálnych. Obe kategórie týchto pozostatkov sú výzvou pri dosahovaní stavu skutočnej prístupnosti pre všetkých. Cieľom pilotného projektu v meste Nitra realizovaného v partnerstve medzi mestom Nitra, Úniou nevidiacich a Slabozrakých a Úradnom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti je príprava stratégie zabezpečenia prístupnosti pre všetkých. Participatívny prístup k tvorbe takéhoto strategického nástroja umožňuje súbežne riešiť fyzické pozostatky minulých čias, aj ich žiaľ ešte stále aktuálne zotrvávanie v našich mysliach. Mesto Nitra patrí medzi tie mestá, kde je úsilie aj výsledky v zmene v oboch týchto kategóriách pozostatkov badateľné. O práci s verejnosťou, spolupráci s verejnosťou prínosoch aj úskaliach participácie, ale najmä o prístupnosti pre všetkých sme sa rozprávali s primátorom mesta Nitra Jozefom Dvončom, Martinou Hrozenskou (MH) odborným garantom v projekte za mesto Nitra a Pavlom Korčekom (PK) architektom a expertom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

„Medzi hlavné prínosy participácie by som uviedol možnosť odbúravania možných konfliktov v komunite, dodanie inovatívnych a zaujímavých návrhov od občanov a tiež mimoriadne dôležitú skutočnosť – spätnú väzbu. To všetko prispieva k posilňovaniu spolupatričnosti obyvateľstva. Participácia je dôležitá nie len smerom samospráva – občania, ale aj opačne.“ / Doc. Ing. Jozef Dvonč CSc., primátor mesta Nitra

Prečo je dôležité odstraňovať bariéry vo verejnom priestore či službách?

Pavol Korček: Cieľom je sa zamerať sa na komplexnosť v odstraňovaní bariér, vysvetlím to na príklade: Máme budovu, ktorá je prístupná, bezbariérová. Ale mestská doprava nie je. Človek so zdravotným postihnutím sa tam v rámci mesta nevie dostať. Preto je pre človeka zdravotným postihnutím zbytočné , že tá „siedma“ budova je bezbariérová, pre ostatné bariéry nemôže využiť jej bezbariérovosť.

Hlavná myšlienka projektu vychádza z dokumentu „Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím“, ktorý prijala a ratifikovala aj Slovenská republika. Je povinnosťou ho napĺňať, žiaľ, historický vývoj slovenských miest a aj iných miest na svete vytvoril skôr bariérové mestá. ÚNSS vníma tento projekt, ako možnosť zapojiť sa do procesu odstraňovania bariér a mesto Nitra má už v tomto smere skúsenosti z predchádzajúcich rokov. Komplexnosť spočíva aj v tom, že sa zameriava na rôzne oblasti existencie bariér, najmä zastavané územia a verejné priestranstvá, informácie a komunikácia, doprava a súvisiaca infraštruktúra, či občianska vybavenosť a verejné služby.

Priestor na zlepšenie je aj v komunikácii s úradmi a verejnou správou. Stačí prísť na úrad a pozrieť si nástenku, na ktorej je veľmi malé písmo a keď je človek slabozraký, tak si neprečíta nič. Veľa internetových stránok nie je prístupná podľa štandardov, aj keď je vyhláška, ktorá dáva povinnosť aj verejnej správe, aby ich weby boli prístupné pre zdravotne znevýhodnených občanov. Aj s tým sa zaoberá naša časť projektu – komunikácie, informácie. Pretože je veľmi dôležitá komunikácia občanov a verejnej správy.

Čo prinesie Nitranom mesto pre všetkých?

Martina Hrozenská: Téma mesta pre všetkých je zaujímavá práve tou univerzálnosťou, že je to pre všetkých. Sú v nej zahrnuté cieľové skupiny, ktoré sú niekedy akoby na okraji záujmu spoločnosti, či zraniteľné skupiny, no zároveň je to široká časť verejnosti. Odstraňovanie všetkých typov bariér znamená, že dávame všetkým ľuďom rovnakú šancu dostupnosti k veciam, službám. Dávame všetkých na jednu úroveň, že sú dôležití, potrební, zaujímaví, aj keď sú iní. Tým, že eliminujeme napríklad architektonické bariéry pre najviac zraniteľnú skupinu, v tomto prípade osoby so zdravotným postihnutím, uľahčíme využívanie verejného priestoru pre celý rad jeho ďalších dnešných aj budúcich užívateľov – rodičov s detskými kočíkmi, starším ľuďom ale aj turistom s batožinou.

„Aj keď sú dnes isté situácie pre mňa možno menej zaujímavé, menej sa ma dotýkajú, alebo sa ma vôbec netýkajú, tak zajtra to môže byť inak.“ / Doc. PhDr. Martina Hrozenská, PhD.

Akú rolu v tomto má alebo môže zohrať v tomto procese verejnosť?

Pavol Korček: Súčasťou participácie verejnosti, a aj nášho projektu, je čo najširšie zapojenie obyvateľov do procesov tvorby verejných politík. Aj keď v tomto ohľade sa orientujeme najmä na organizácie a širšiu odbornú verejnosť, ktorá pokrýva naše cieľové skupiny. Participácia môže fungovať obojstranne. Na jednej strane pomôže zástupcom mesta lepšie pochopiť potreby obyvateľov so zdravotným znevýhodnením. Na druhej strane môže informovať obyvateľov mesta o problémoch. Pretože ľudia nemusia vnímať problémy pokiaľ nemajú zdravotné postihnutie. Prostredníctvom participácie môžu byť získané informácie.

Martina Hrozenská: V spolupráci s našim partnerom – Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a so spoluprácou študentov zo strednej stavebnej školy, budeme vytipovávať trasy. Najskôr to budú tematické trasy, čiže cesta do školy, cesta za kultúrou, cesta do nemocnice. Trasy by mali viesť z konkrétneho bodu A do konkrétneho bodu B. Vytipovávanie bude v spolupráci s odborníkmi. Vytvárať to budeme prostredníctvom kategórie architektonických bariér a ich následného odstraňovania. Prínosom pre mesto aj obyvateľov je aj to, že nám náš partner – ÚNSS spraví audit webovú stránky mesta. Bude priateľská pre cieľové skupiny, ktoré potrebujú špecificky nastaviť webovú stránku, alebo iné komunikačné kanály, aby boli naozaj pre všetkých. Myslím si, že (participácia) je to nie len trend, celoeurópsky, celosvetový, je to trend moderný, ale je to trend ktorý má aj svoju efektivitu, lebo asi spravovať veci verejné, bez účasti verejnosti nie je úplné správe, a môže byť aj nelogické, prípadne až kontraproduktívne.

Čo sa javí ako výzvy vo zvyšovaní participácie obyvateľov na tvorbe verejných politík?

Martina Hrozenská: Máme skúsenosti s neziskovými organizáciami, ktoré sa napríklad venujú práci s osobami so zdravotným znevýhodnením. Sú organizácie, ktoré stabilne spolupracujú, komunikujú, participujú, vyjadrujú sa k problematike, otázkam, témam. Sú inštitúcie, ktoré sú skôr pasívne, mysliac, že aj tak sa nič nevyrieši. Ale vždy je to o vôli ľudí. Za najviac problematické považujem rezervu ako hľadať, presviedčať a hlavne povzbudzovať ľudí k spolupráci. Stretávame sa totiž aj s tým, že aj niektoré organizácie nemajú záujem aktívne vstupovať do dialógu s mestom ani o témach, ktorým sa venujú. Príčin samozrejme môže byť mnoho vrátane toho, že majú málo ľudí, alebo sú zahltení inými aktivitami.

Existuje paralela medzi univerzálnym dizajnom a verejnou politikou alebo univerzálnou dizajnovanou architektúrou?

Pavol Korček: Cieľom univerzálneho dizajnu zlepšiť kvalitu života ľudí s určitým znevýhodnením. Avšak z tejto myšlienky môžu ťažiť aj ostatní ľudia. Pre mesto, ktoré je bezbariérové, je to zvýšenie turistickej atraktivity. Pretože zahraniční turisti aj keď majú zdravotné postihnutie, nemajú problém cestovať, pokiaľ vedia, že to prostredie je bezbariérové. Paralelou medzi univerzálnym navrhovaním v architektúre a univerzálnym prístupom vo verejnej politike by mohlo byť nevytváranie špeciálneho dizajnu pre ľudí so závažným postihnutím ale vytvárať univerzálny dizajn, ktorý by vyhovoval všetkým. Verejná politika by mala pamätať na všetkých. Nie len na určité „väčšinové“ skupiny ľudí.

Pavol Korček: Problém na Slovensku je, že aj keď máme oficiálne legislatívu, ktorá má svoje muchy, ale je. Ale ani tá sa nedodržiava. Stáli úradníci nie vždy vedia a rozumejú problematikám, ktoré prechádzajú stavebným konaním, či sú v zmysle legislatívy. Sú dlhodobé snahy o vyškolenie úradníkov , odborníkov, špecialistov na problematiku týkajúcu sa nášho pilotného projektu. Súčasť stratégie je vymyslieť a navrhnúť metodiku ako bezbariérové trasy tvoriť, vytvárať alebo dotvárať.

A na záver…

Pavol Korček: Ambíciou projektu je, aby sa stratégia dala použiť aj v iných mestách resp. obciach, lebo bariéry sú v každom meste či obci rovnaké. Keď bude stratégia dobra napísaná, urobená, potom nevidím problém ju použiť v inom meste resp. obci. Samozrejme to bude vyžadovať, že mesto, obec to bude chcieť.

Kontaktné osoby

Galéria