Pilotný projekt 8

Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta

Hlavný prínos projektu pre mesto bude spočívať v skvalitnení participatívnych procesov vo vnútri samosprávy a rozšírení možností pre zapájanie verejnosti. Okrem iného, získa cenné skúsenosti pri participatívnom plánovaní verejných priestorov, ktoré využije pri budúcich revitalizáciách verejných priestranstiev. Na druhej strane obyvatelia získajú možnosť aktívne sa zapájať do vylepšení ich bezprostredného okolia, či už prostredníctvom participatívneho plánovania alebo cez občianske projekty realizované v participatívnom rozpočte. Posledným prínosom bude aj publikovanie tzv. open data, vďaka ktorým získajú obyvatelia slobodnejší prístup k informáciám.

 

Ciele projektu

  • vytvoriť  participatívny rozpočet mesta Hlohovec vo forme všeobecne záväzného nariadenia miestneho zastupiteľstva mesta, ktorý bude súčasťou celkového rozpočtu mestskej časti,
  • zabezpečiť participatívne plánovanie v meste Hlohovec vo forme všeobecne záväzného nariadenia miestneho zastupiteľstva mesta, ktoré definuje konkrétnu podobu a jeho záväznosť pri revitalizáciách verejných priestorov,
  • podpora publikovania open data dokumentov ako nástroja na zabezpečenie väčšej informovanosti verejnosti.

Hlavné výstupy

  • analýza východiskového stavu,
  • expertné materiály pre oblasť zvyšovania transparentnosti správy prostredníctvom participatívneho plánovania, rozpočtu a otvorených dát,
  • otvorené dáta (OpenData) – zverejnené údaje v prehľadnej podobe pre občanov na základe ich požiadaviek na mestský úrad,
  • OpenData – publikácia požadovaných Open Dát zo samosprávy a vizualizácia rozpočtu samosprávy.

 

Viac informácií nájdete TU.

 

 

Keď transparentnosť nie je len slovom v slovníku cudzích slov

Transparentnosť územnej samosprávy sa v posledných rokoch stala široko diskutovanou témou. Od roku 2010 je predmetom hodnotenia mimovládnej organizácie Transparency International Slovakia, známe aj pod názvom „Otvorená samospráva“. Pozícia mesta Hlohovec v rebríčku otvorených samospráv neustále rastie. Za šesť rokov si polepšilo o 69 priečok. Vedenie mesta si uvedomuje, že v snahe o efektívnu verejnú správu, musí byť obyvateľom otvorené v maximálnej možnej miere. O tom, ako v meste vytvoriť kultúru otvorenosti a pretaviť transparentnosť do strategických plánov, o participatívnom plánovaní, participatívnom rozpočte a otvorených dátach, sme sa rozprávali s referentom pre stratégie, dáta a participáciu mesta Hlohovec Matúšom Lukačovičom a riaditeľom občianskeho združenia Utopia Petrom Vittekom. V partnerstve s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti sa pustili do realizácie pilotného projektu s názvom Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta.

Participatívne rozpočtovanie a participatívne plánovanie verejných priestorov sú na Slovensku relatívnou novinkou. Ako ľuďom jednoducho vysvetliť o čo ide?
Peter Vittek: Ľudia, ktorí organizujú participatívne procesy sa snažia komunikovať s verejnosťou čo najjednoduchšie. Zväčša nehovoria o participácii, ale o zapájaní obyvateľstva do rozhodovania. Mestá používajú pre participatívne rozpočtovanie jednoduché heslá s jasným odkazom. V Bratislavskom Novom Meste sa osvedčil slogan „Nové Mesto v našich rukách“ alebo heslo „Tu tvoríme naše mesto“. V Prahe sa ujal názov „Tvoje stopa“ a v Brne „Dáme na vás“. Cieľom je dať občanom jednoznačne najavo, že ich predstavy o podobe verejných priestranstiev či využití verejných zdrojov sú východiskom tvorby miestnych verejných politík.

S množstvom zapojených ľudí sa zvyšuje legitimita participatívnych procesov. Na druhej strane, s veľkým počtom participujúcich rastie i riziko, že nemusí byť vypočutý každý hlas. Nakoľko ovplyvňuje množstvo zapojených ľudí kvalitu výstupov participatívneho procesu?
Peter Vittek: Čím viac občanov a občaniek sa do participatívneho procesu zapojí, tým presnejšie informácie dokážeme získať. Zo zahraničia poznáme participatívne procesy, na ktorých sa zúčastňujú tisíce ľudí. O tom, či sa množstvo participujúcich odrazí na nekvalite výstupov participatívneho procesu rozhodne kvalita jeho nastavenia. Najjednoduchšie je zapojiť aktívnych ľudí, ktorí možnosti zapájania sa do rozhodovania vyhľadávajú. Mnohé procesy sa však k zapájaniu ďalších skupín ani nesnažia dopracovať. Pri zavádzaní prvých participatívnych rozpočtov na Slovensku nebolo cieľom vytvoriť nástroj, ktorý aktívnym ľuďom poskytne ďalší priestor pre realizáciu ich plánov. Zavedenie malo prispieť k odbúraniu sociálneho vylúčenia a väčšej sociálnej súdržnosti, či spravodlivosti. Malo byť realizáciou „práva na mesto“ pre všetkých. Najťažšie je zapojiť vylúčené skupiny obyvateľstva. Samotné informovanie už nestačí, úsilia je potrebné vynaložiť viac. Za predpoklad úspešného zavedenia participatívnych procesov sa preto považuje napríklad komunitné organizovanie.

Podstatou participatívneho plánovania sú funkčné verejné priestory, ktoré napĺňajú predovšetkým predstavy a potreby miestnych obyvateľov. Ako prebieha participatívne plánovanie v Hlohovci?
Matúš Lukačovič: Participatívne plánovanie verejných priestorov prebehlo na jeseň a v zime v rámci štyroch lokalít. Začali sme úvodným verejným stretnutím s obyvateľmi na sídlisku Sihoť. Jeho výstupom bola mapa návrhov zostavená pod vedením architekta, ktorá tvorila podklad pre dotazníkový prieskum. Dotazníky sme distribuovali do všetkých schránok na sídlisku Sihoť s cieľom získať širšiu odozvu občanov. Vyhodnotili sme ich do záverečnej správy a prezentovali jednotlivým odborom mestského úradu. Jednou z častých požiadaviek občanov bolo sprehľadnenie križovatky na sídlisku Sihoť. Dnes sa už môžeme pýšiť tým, že náprava sa úspešne realizovala práve ako výsledok participatívneho plánovania. Rovnaký postup sa snažíme aplikovať v prípade všetkých verejných priestorov. Spomeniem ešte pešiu zónu, ktorá je veľmi problematická.

Z dôvodu nízkej návštevnosti na nej podnikatelia zatvárajú svoje prevádzky. Hľadáme preto možnosti, ako ju oživiť. Kontaktovali sme všetkých obchodníkov, ktorí na danej ulici pôsobia. Väčšina z nich bola veľmi prekvapená, že sa o ich názor zaujímame. Pripomienky obchodníkov následne slúžili ako podklad pre workshop študentov architektúry, ktorí na pešej zóne navrhli „mestské zásahy“ na zvýšenie jej atraktivity. Prezentovali sme ich občanom na Michalskom jarmoku, kde sa k nim mali možnosť vyjadriť. V roku 2018 plánujeme niektoré z nich zrealizovať.

Rešpektuje mesto výsledky participatívneho procesu?
Matúš Lukačovič: Škriepky s exekutívou alebo s poslancami zatiaľ nenastali. Rešpektujú vôľu obyvateľov. Intenzívne však diskutujeme s jednotlivými odbormi mestského úradu. Často sa stáva, že občan príde s nápadom, ktorý nie je z praktického alebo dlhodobého hľadiska realizovateľný. Napríklad, malá časť občanov chcela na jednej strane ulice v centre mesta zakázať parkovanie. Referát dopravy však vyhodnotil, že by v tejto lokalite došlo k nedostatku parkovacích miest. Ulica je totiž relatívne úzka. Muselo by sa vybudovať náhradné parkovisko, no v centre mesta naň priestor nie je.

Participatívne plánovanie otvára priestor pre diskusiu a hľadanie dohody pre najvhodnejšiu formu a využitie riešeného územia. Predstavuje príležitosť pre širokú verejnosť spolupodieľať sa na budúcej podobe verejných priestranstiev (od prvotného nápadu až po jeho realizáciu) na základe potrieb, predstáv a očakávaní obyvateľov užívajúcich konkrétne územie.

Participatívne rozpočtovanie umožňuje obyvateľom podieľať sa na rozdelení vyčlenenej časti finančných zdrojov daného mesta. Vzniklo v roku 1989 v brazílskom meste Porto Alegre a postupne sa rozšírilo do celého sveta. Jedným z Európskych lídrov v participatívnom rozpočtovaní je napríklad Portugalsko s približne 40% samospráv, ktoré implementovali participatívny rozpočet. V roku 2008 ako prvá európska krajina zaviedla participatívny rozpočet na úrovni hlavného mesta Lisabon a v roku 2016 spustila participatívny rozpočet na národnej úrovni ako vôbec prvá krajina na svete. Dôležitosť participatívneho rozpočtu pre miestnych obyvateľov odzrkadľuje portugalské mesto Cascais, kde viac obyvateľov odovzdalo svoj hlas v rámci hlasovania v participatívnom rozpočte ako v komunálnych voľbách.

Popularita participatívneho rozpočtovania dnes rastie aj na Slovensku. Je participatívny rozpočet len módnym trendom alebo skutočne udržateľnou cestou smerom k novému typu mestskej politiky?
Peter Vittek: Neviem nakoľko je tento koncept udržateľný, no nemyslím si, že zavádzanie participatívnych rozpočtov je len módnym trendom. Občianske združenie Utopia bolo prvé, ktoré o tejto téme začalo na Slovensku intenzívnejšie komunikovať. Keď sme spúšťali prvý participatívny rozpočet v Bratislave, atmosféra v mestách určite nebola naklonená participácii. Koncept sa presadil aj vďaka našej činnosti a mnohí ľudia ho považujú za užitočný. Iste sa však nájde niekto, kto bude pri zavádzaní participácie politicky kalkulovať. Pohybujeme sa v politickej sfére. Je logické, že politici hľadajú koncepty a vízie, ktoré im umožnia uchádzať sa o podporu voličov. Niekto môže participatívny rozpočet využiť ako nástroj na získanie hlasov a jeho vzťah k zapájaniu obyvateľstva do rozhodovania nemusí byť založený na presadzovaní demokratických hodnôt. Nedávno naozaj prišla vlna zavádzania participatívnych rozpočtov. Keďže ich výsledky sú v niektorých prípadoch problematické, mohli by sme hovoriť aj o určitom módnom trende. Verím však, že mnohí volení zástupcovia majú úprimnú snahu zapájať občanov do rozhodovania. Uvedomujú si dôležitosť participácie, jej prínos pre samosprávu, príspevok ku kvalitnejším službám a funkčným verejným priestorom.

„Mesto Hlohovec ponúklo svojim obyvateľom možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z mestského rozpočtu už minulý rok. Dnes, po aktivitách pilotného ročníka projektu participatívneho rozpočtu a niekoľkých doteraz zrealizovaných zadaniach vnímame, že verejnosť pochopila, že má zmysel spolupodieľať sa na chode mesta. Mesto má záujem počúvať a diskutovať o názoroch a nápadoch verejnosti. Našou úlohou je nájsť spôsoby, ako sa z dobrých nápadov stanú realizácie. Mesto ochotne podporí dobrý projekt, no na jeho realizáciu je potrebná energia a čas samotných navrhovateľov. V tom spočíva princíp participatívneho rozpočtu. Načúvať hlasu ľudu môže byť prospešné pre všetkých. Mesto ako také sa môže vďaka angažovanosti svojich obyvateľov rozvíjať v ich prospech.“ / Miroslav Kollár, primátor mesta Hlohovec

Aké fázy má participatívny rozpočet v Hlohovci? Spustil sa už proces?
Matúš Lukačovič: Proces sme spustili koncom marca 2018 úvodným stretnutím s občanmi. Oboznámili sme ich s podstatou a významom participatívneho rozpočtu, inšpirovali ich projektmi zrealizovanými z participatívneho rozpočtu v iných slovenských mestách a začali sme so zberom podnetov a formovaním tematických komunít. Participatívny rozpočet v Hlohovci sme navrhli ako dvojročný proces. Prvý rok prebehne proces prípravy a hodnotenia jednotlivých občianskych projektov a v druhom roku budú občania svoje projekty realizovať. V septembri zapojíme verejnosť do hodnotenia prvého ročníku. Uznesenie o participatívnom rozpočte by mohlo byť mestským zastupiteľstvom schválené koncom roka. (pozn. harmonogram pilotného ročníka participatívneho rozpočtu v Hlohovci je dostupný na konci článku)

O akej sume peňazí budú môcť občania rozhodovať?
Peter Vittek: Aby sme si otestovali čo sme navrhli, pre pilotný ročník je vyčlenených 20 000 EUR (pozn. limit na jeden občiansky projekt je stanovený na 5000 EUR). Nie je to veľká čiastka. Nie je to ani 1% z mestského rozpočtu. Na Slovensku sa však zabehla špecifická tradícia. Vždy sa začína s nižšou sumou a jej navyšovanie v ďalších ročníkoch závisí od úspešnosti procesu a politickej vôle. Ak však naozaj chceme, aby občania a občianky spoluutvárali podobu mesta, bude nevyhnutné v nasledujúcich rokoch sumu navyšovať a umožniť im rozhodovať aj o väčších investíciách.
„Uvidíme, koľko zmysluplných projektov sa prihlási. Prvotný balík na občianske projekty je vo výške 20 000 EUR a na návrhy pre mesto 40 000 EUR. Ak však bude zmysluplných a realizovateľných nápadov pre mesto viac, budeme hľadať cesty ako uvoľniť viac peňazí.“

Mesto Hlohovec má predchádzajúce skúsenosti so zapájaním ľudí do rozhodovania napríklad aj vďaka portálu IdeaSiTy. S participatívnym rozpočtovaním sa prelínajú. V čom sa líšia?
Peter Vittek: Participatívne rozpočtovanie je oveľa komplexnejší proces ako projekt IdeaSiTy. Má viac fáz a niektoré ďalšie prvky, napríklad rozhodovanie na verejných stretnutiach. My presadzujeme komunitný model participatívneho rozpočtu. Predbežne sme sa dohodli, že najprv začneme s aktivitami v tematických komunitách (napr. kultúra, sociálne veci). Chceme aktivizovať lokálne komunity a komunitnou prácou podporiť aktivitu ľudí v meste.

Matúš Lukačovič: Nástroj IdeaSiTy je internetový portál, kde občania môžu pridávať nápady, hlasovať o nich online a na záver v septembri aj fyzicky. Z desiatich nápadov, o ktorých sa hlasovalo minulý rok bolo prvých deväť podporených mestom a v tomto roku budú realizované. Ide o finančne náročnejšie nápady. Mesto sa preto v istej fáze muselo vyjadriť, či je nápad realizovateľný. Zvíťazil projekt rozhľadne nad mestom. Ďalší nápad bol oživiť „mesto ruží“. Kedysi bol Hlohovec mesto ruží a stále to v obyvateľoch pretrváva. Mesto však zhodnotilo, že ruže sú nákladné na údržbu. Vytvorí preto aspoň tri nové lokality, kde teraz ruže nie sú a vysadí ich. Spomeniem ešte „schody pre všetkých“. Tento projekt sa nám podarilo prepojiť s participatívnym plánovaním a dohodli sme sa na debarierizácií schodov, na ktoré už máme vytvorenú aj projektovú dokumentáciu.

Nahradí projekt IdeaSiTy vznik participatívneho rozpočtu alebo budú fungovať paralelne?
Matúš Lukačovič: Nástroj IdeaSiTy funguje v Hlohovci tretí rok a nemá jasne stanovené pravidlá. V pravidlách pre participatívny rozpočet OZ Utopia navrhla okrem nízkorozpočtových občianskych projektov (do 5000 EUR) aj vysokorozpočtové zadania pre mesto. Ide o väčšie projekty, ktoré navrhujú občania. Ak získajú podporu, mesto návrhy zrealizuje. Nástroj IdeaSiTy by mohol byť využitý práve v rámci vysokorozpočtových zadaní mesta.

Peter Vittek: Proces participatívneho rozpočtovania zahŕňa všetky prvky procesu IdeaSiTy. Najzmysluplnejšie by bolo rozšíriť proces IdeaSiTy a prerobiť ho na participatívny rozpočet. Treba mu však pridať chýbajúce prvky. Názov IdeaSiTy by pokojne mohol zostať zachovaný. Je to však ešte na diskusiu.

Tomáš Rákos, spoluzakladateľ D21, www.d21.me / Bez moderných technológií si participáciu v roku 2018 už nemožno predstaviť. Chytré telefóny, sociálne siete, najrôznejšie nástroje dátovej analytiky, nástroje na podporu audiovizuálneho kontextu participatívnych procesov, komunikačné platformy, či nástroje projektového riadenia. Čoraz viac „fáz“ participácie možno aspoň z časti nahradiť technológiami. Nikdy však nie úplne. Bez osobného prístupu ku komunitám a jednotlivcom sa nemožno zaobísť. Je potrebné mať sa na pozore pred „expertmi“, ktorí nekompromisne ponúkajú výhradne jeden alebo druhý prístup. Zverejňovanie otvorených dát vedie samosprávy k transparentnosti. Dáta viac nie sú poskytované len vybraným skupinám obyvateľov, sú dostupné pre všetkých. Poslanci a úradníci nemajú šancu ovplyvňovať ich interpretáciu, čo je z pohľadu tlaku verejnosti veľmi dôležité. Otvorené dáta podnecujú vznik rôznych aplikácií, prostredníctvom ktorých je možné upozorniť zodpovedných, že niečo nie je v poriadku: výtlky na ceste, nefunkčné svetlo, stena pomaľovaná grafitmi… Vzniká tlak na to, aby sa veci riešili rýchlejšie. Príkladom je aplikácia „Můžu dýchat?“, ktorá zbiera a uverejňuje dáta o kvalite ovzdušia v Brne a vyhodnocuje ich z pohľadu dopadu na zdravie obyvateľov. Napríklad, či je vhodný čas na šport alebo či je v danom momente stav ovzdušia horší ako obvykle. Užívatelia sa dozvedia podrobnosti o jednotlivých znečisťujúcich látkach, môžu apelovať na miestnych poslancov v záujme riešenia smogovej situácie, či pripomienkovať strategické dokumenty.  / Zdroj: Magazín Otevřená data, roč. 2016, vydavateľstvo Ekonom

Otváranie dát na miestnej úrovni je dnes pomerne veľkým trendom. Zaujímavou súčasťou tohto procesu je identifikácia datasetov na zverejnenie. Akým spôsobom boli zverejnené datasety vybrané?
Matúš Lukačovič: Pred začiatkom pilotného projektu sme mali dáta roztrúsené na rôznych záložkách internetovej stánky mesta. Rozhodli sme sa preto pre redizajn stránky egov.hlohovec.sk, kde dnes zhromažďujeme všetky dáta, ktorými mesto disponuje. Vytvorili sme sekciu open data a zverejnili prvých 14 datasetov. Začali sme kategóriami, ktoré sme už mali zverejnené, avšak vo formátoch nevhodných pre otvorené dáta. Dnes ich môžu ich využívať programátori pri vytváraní aplikácií, ale aj široká verejnosť pri kontrole samosprávy. V zverejňovaní ďalších datasetov budeme pokračovať.

Peter Vittek: Dôležité však nie je len to, aké dáta chce zverejňovať mesto. O tom, ktoré dáta by mali byť zverejnené plánujeme diskutovať aj s ľuďmi. Datasety sa pokúsime využívať aj pri rozličných participatívnych aktivitách, ako napríklad pri diskusiách o participatívnom rozpočte.

Otvorené dáta sú však relatívne zložitou témou. Možno očakávať od bežného občana, že iniciatívne príde s nápadom? Má verejnosť dostatok informácií o ich zmysle a využití?
Peter Vittek: Ku komunikačnej kampani v súvislosti s participatívnym rozpočtom určite pripojíme aj informačnú kampaň k otvoreným dátam a možnostiam ich využitia. Samozrejme, vždy je jednoduchšie pracovať s ľuďmi, ktorí sú aktívni a nejaké informácie už majú. V tomto prípade napríklad s IT odborníkmi. Nechceme však vynechať ani širokú verejnosť. Vďaka mestskému úradu sa nám podarilo zmapovať celú aktivistickú scénu v Hlohovci. Ľudia, ktorí pracujú s konkrétnymi témami, majú oveľa jasnejšiu predstavu o tom, aké dáta by potrebovali. Oslovíme občianske združenia a verím, že nájdeme dostatok ľudí so záujmom o otvorené dáta. V iných mestách sa nám zatiaľ nestalo, že by ľudia nemali žiadne požiadavky, podnety alebo pripomienky k zverejňovaným datasetom.

Súčasné vedenie mesta Hlohovec je zverejňovaniu údajov a zapájaniu občanov do rozhodovania o rozpočte i verejných priestranstvách veľmi otvorené. Sú tieto procesy nejako formalizované? Mohlo by sa totiž stať, že pri zmene vedenia, ktoré bude participácií menej naklonené, takéto aktivity zrazu skončia.
Matúš Lukačovič: Participatívne plánovanie verejných priestorov v súčasnosti nie je formalizované. Minulý rok sme proces postupne dopĺňali a zdokonaľovali. V roku 2018 by sme v spolupráci s OZ Utopia radi proces spísali a predložili mestskému zastupiteľstvu na schválenie vo forme uznesenia. Nad formalizáciou zverejňovania otvorených údajov zatiaľ neuvažujeme. Pri zverejňovaní ďalších otvorených údajov však nepoľavíme ani v tomto roku.

Kontaktné osoby

Galéria