Pilotný projekt 1

Stratégia dlhodobej starostlivosti

Problematika poskytovania služieb dlhodobej starostlivosti občanom sa začala riešiť už v roku 2004 prípravou zákona o dlhodobej starostlivosti. Dodnes však nie je dostupná takáto právna úprava na Slovensku, čo spôsobuje významné problémy pri určení kompetencií, nárokovateľnosti a spôsobu financovania dlhodobej starostlivosti. Dlhodobo neriešený stav vedie k zhoršeniu kvality života dlhodobo chorých. Na príprave stratégie dlhodobej starostlivosti je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a jednotlivými zložkami populácie tak, aby nastavené opatrenia a riešenia reflektovali potreby dotknutých skupín.

 

Ciele projektu

  • umožniť nárok na dlhodobú zdravotnú starostlivosť chorým pacientom,
  • v spolupráci s verejnosťou hľadať efektívne riešenia v oblasti starostlivosti dlhodobo chorých na Slovensku, ktoré budú premietnuté do zákona.

Hlavné výstupy

  • analýza nedostatkov súčasného systému komplexného sociálneho zabezpečenia osôb spadajúcich do systému dlhodobej starostlivosti,
  • návrhy na riešenie identifikovaných problémových oblastí – príprava definícií, určenie kompetencií, nárokovateľnosti a spôsobu financovania dlhodobej starostlivosti.

Viac informácií nájdete TU.

 

Odkázaní ľudia čakajú na pomoc …

Pojmom dlhodobá starostlivosť sa najčastejšie označuje systém opatrení a služieb v prieniku sociálnej a zdravotnej oblasti, orientovaných najmä na starnúcu populáciu. Ich účelom je osobám zažívajúcim úbytok kapacít umožniť prijímať pomoc a podporu od iných v súlade s ich základnými právami a rešpektujúc ich ľudskú dôstojnosť. Práve pri starnúcej populácii dochádza k výraznejšiemu prelínaniu špecifických sociálnych a zdravotníckych potrieb, rastie nevyhnutnosť ich lepšej prepojenosti až integrácie a rastú potenciálne prínosy plynúce pre jednotlivca i spoločnosť z prevencie, včasnej pomoci, komplexnej pomoci a podobne.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré bude čeliť výzvam výrazného starnutia populácie, vyplýva to aj z aktuálnej Správy o starnutí 2018 vydanej Európskou komisiou. Prvý návrh zákona k úprave podmienok v tejto oblasti vznikol už v roku 2004, teda v období, keď už bolo celkom zreteľné, že silné populačné ročníky 70tych a 80tych rokov, a následný rapídny pokles pôrodnosti v závere 80tych a v priebehu 90tych rokov bude spolu so zmenou životného štýlu ovplyvňovať viaceré oblasti života. Veľkou transformáciou prešiel v rokoch 2004-2006 dôchodkový systém a nové pravidlá boli vytvorené aj v zdravotníctve, či sociálnej pomoci. Dve oblasti, ktoré do polovice 90tého roku tvorili náplň jedného rezortu sa vyvíjajú so stále zväčšujúcou sa vzájomnou nezávislosťou. Javí sa, že sa postupnou špecializáciou týchto sektorov oslabuje hlboké medzi sektorové porozumenie. Celkom prirodzene klesá počet odborníkov, ktorí by na vysokej expertnej úrovni boli schopní pokryť oba tieto dynamicky sa vyvíjajúce svety. O to nástojčivejšie vyznie požiadavka osôb odkázaných na služby z oboch systémov, aby došlo k synchronizácii, k lepšiemu prepojeniu špecifických služieb, ktorá sa opakovane zhmotnila v iniciatívach smerujúcich k definovaniu základných rámcov pre dlhodobú starostlivosť. Naposledy, v roku 2015, bola takáto iniciatíva formulovaná do podoby návrhu Stratégie dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Išlo o dokument, ktorý vznikal v dialógu expertov a praktikov v oboch sektoroch a napriek tomu, že prispieval k cieľom formulovaným v programovom vyhlásení vtedajšej vlády, k jeho prijatiu na úrovni vlády nedošlo. Aktuálne programové vyhlásenie vlády taktiež obsahuje ciele aj pre oblasť dlhodobej starostlivosti.

Pomerne častý dôvod, prečo do svojich procesov zapájajú verejnosť nie len verejné inštitúcie, ale aj komerčné subjekty je získavanie takzvaných užívateľských skúseností. Užívateľská skúsenosť napríklad pacientov/prijímateľov a ich rodinných príslušníkov môže ilustrovať najpálčivejšie miesta, neuralgické body, bariéry a priepasti v systémoch a medzi systémami. Získavanie a vyhodnocovanie skúseností a očakávaní tých, pre ktorých má verejná politika produkovať hodnotu by malo byť súčasťou mechanizmu tvorby politík presne tak, ako je súčasťou tvorby mnohých úspešných komerčných produktov.

Druhým zmyslom zapájania verejnosti je lepšie pochopenie princípov a mechanizmov obsiahnutých v politike zo strany verejnosti, jej elementárna zrozumiteľnosť a zmysluplnosť pre širokú verejnosť. Práve v oblasti zdravotníctva sa v zahraničných politikách využíva zapájanie verejnosti na zvýšenie individuálnej zodpovednosti za vlastný zdravotný stav, na pochopenie žiaduceho správania, jeho spoločenských aj individuálnych prínosov a naopak, na pochopenie škodlivých účinkov nesprávnej aplikácie nástrojov. Využívajú sa poznatky ekonomických, sociálnych aj psychologických disciplín, ktoré poukazujú na mnohé pozitívne efekty budovania „vlastníctva“ politiky, zvnútornenia princípov obsiahnutých v politike, ktoré je možné budovať práve prostredníctvom zapájania verejnosti.

Ďalším dôvodom zapájania verejnosti je hľadanie optimálnej miery naplnenia práv, ktorými disponujú cieľové skupiny v danej oblasti. Proporcionalita je jedným zo základných stavebných prvkov skutočného verejného záujmu a teda dosahovania stavu spravodlivosti, ako stavu, ktorý nie len kopíruje záujmy väčšiny, ale rešpektuje a napĺňa práva menšín, stavu, ktorý je zložený súbežne zo záujmov elít a záujmov marginalizovaných skupín. Zapojenie verejnosti môže byť tiež účinným nástrojom na oslabenie otvoreného, alebo aj toho skrytého „rezortizmu“, ktorý sa neraz prejavuje v neochote odborníkov, alebo aj politikov priblížiť jeden, alebo druhý systém k tomu druhému. Neochote ustúpiť zo svojich pozícii, možno aj na úkor vlastného rezortného záujmu, v prospech tých, ktorých kvalita života, a neraz aj holá existencia je závislá práve od takýchto prejavov dobrej vôle. Ak je dodržaný princíp verejnosti a transparentnosti, môže zapájanie verejnosti významne eliminovať negatívne vplyvy postranného lobbingu.

V oblasti dlhodobej starostlivosti bude výzvou, a predpokladom úspešnej a funkčnej politiky vytvorenie funkčného partnerstva na viacerých úrovniach, na centrálnej, regionálnej aj miestnej. No taktiež partnerstva medzi regulátormi, garantmi, realizátormi a adresátmi politiky. No tiež medzi „donormi“ teda tými, ktorí do systému prispievajú, a prijímateľmi, teda tými, ktorí sú na pomoc odkázaní. Do popredia sa dostávajú pojmy ako solidarita, udržateľnosť, kvalita a skutočné zapojenie verejnosti by malo dodať k týmto „všeobsažným“ pojmom konkrétny významový obsah v intenciách dlhodobej starostlivosti. Ak výbor ministrov Rady Európy v Usmernení pre participáciu verejnosti na politickom rozhodovaní zdôrazňuje, že predpokladom úspešnej účasti verejnosti je čestná a úprimná výmena názorov, potom aj v prípade dlhodobej starostlivosti bude kvalitná politika závislá od časnosti a úprimnosti všetkých zainteresovaných.

Pre koho vlastne je dôležité, aby táto téma bola spracovaná, čo najlepšie s prísnou požiadavkou na efektivitu, udržateľnosť a kvalitu? V konečnom dôsledku pre všetkých. Dnešných seniorov, lebo snáď pocítia výsledky spoločného úsilia vo vyššej dostupnosti služieb a v ich vyššej kvalite. Budúcich seniorov -dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí v najväčšej miere pocítia vrchol dopadov demografického vývoja v polovici storočia a na ktorých sa v budúcnosti preverí dnešná schopnosť položiť základy udržateľného systému. Spoločnosť, ktorá bude schopná prostredníctvom flexibilného a klientsky orientovaného systému služieb integrovať do spoločenského a ekonomického života viac osôb so zdravotným postihnutím a predchádzať ich ekonomickej a sociálnej odkázanosti v dennom živote. A nakoniec, proces zvládnutia tejto témy môže byť osožný pre celú spoločnosť, lebo môže viesť k posilneniu schopnosti čeliť významným výzvam konštruktívne, s rešpektom k jednotlivcovi, jeho právam a integrite.

Sociálna a zdravotná oblasť celkom určite nie je oblasťou, kde by platilo „one size fits all“ (teda že všetkým vyhovujú univerzálne opatrenia). Práve naopak, adresnosť, flexibilita, správne „dávkovanie“ podpory a stimulácie je kľúčom k efektívnemu a potenciálne spravodlivému systému. Hľadanie optimálneho pomeru medzi flexibilitou, adresnosťou a štandardizáciou, teda nastavovaním systému tak, aby bol schopný rýchlo, bezpečne a efektívne vyhovieť väčšinovým potrebám je ďalšou dilemou. Pri jej riešení môže byť zapojenie verejnosti významné minimálne z dôvodu, aby štandard nevylučovali príliš veľkú skupinu bežných prípadov mimo svojho záujmu, a aby situácie mimo štandardu existovali, a obsahovali nástroje na predchádzanie zneužívaniu. Absencia riešení elementárnych a legitímnych potrieb v legálnom systéme celkom logicky vytláča dotknuté osoby do šedej zóny, vytvára pocit nespravodlivosti, rukojemníctva, priťahuje podvodníkov a extrémizmus– koktail, ktorý by mal byť pre konštruktívne politiky neakceptovateľný. Aj preto by mal byť kontinuálny a aktívny záujem o dialóg zo strany verejných orgánov zreteľný.
Stratégia dlhodobej starostlivosti, nakoniec, ako mnoho iných oblastí strategického plánovania verejných služieb bude čeliť súbežne viacerým zvyšujúcim sa tlakom, tlakom na zavádzanie vysokého štandardu, tlakom na vysokú kapacitu, schopnú obslúžiť starnúcu populáciu, limitovaným finančným aj ľudským zdrojom a súperenia hodnôt ako solidarity, individuálna sloboda, či zodpovednosť. Participácia verejnosti na tvorbe verejných politík nie je riešenie, je to metóda, prístup, ktorý v týchto komplikovaných vzťahoch môže priniesť väčšiu mieru rovnováhy a spravodlivosti, než môže objektívne ponúknuť konvenčná tvorba verejných politík z „ministerských kancelárií“, či „poslaneckých lavíc“, prípadne „straníckych centrál“. Participácia verejnosti na tvorbe verejných politík má byť rámec štruktúrovaného dialógu a partnerstva, ktorý prispieva k širokej akceptácii verejných politík, legitimizuje ich ciele ale aj nástroje a mobilizuje verejné, občianske aj komerčné kapacity v záujme dosiahnutia týchto spoločenských cieľov. Má viesť k zvýšeniu pocitu spravodlivého riešenia výziev, vyššieho pocitu bezpečia a teda aj dôvery v rámci spoločnosti. To, či tieto potenciálne prínosy zapojenia verejnosti budú dosiahnuté, závisí aj od toho, nakoľko cieľavedomo pristupujeme k participácii.

Úprava dlhodobej starostlivosti možno nebude ideálna, no celkom určite bude odrážať vnímanie spoločnosti zo strany zodpovedných partnerov.

Kontaktné osoby

Galéria