Do štruktúry podaktivity 2 sme zapracovali aj jedno voľné zadanie. Cieľom bolo vytvoriť priestor pre nové témy a ďalšie interpretačné rámce výskumu, ktoré prinesie samotná realizácia projektu. Témy výskumu, oblasti verejných politík a konkrétne participačné procesy sme sa rozhodli identifikovať až na základe dynamických rozhodnutí a potrieb projektu. V rámci opisu projektu sme úlohy zadefinovali veľmi voľne ako výskum aktuálnych, prebiehajúcich, práve ukončených, alebo z iného dôvodu zaujímavých participačných procesov/scenárov/príkladov, ktoré stoja mimo pilotnú schému participatívnej tvorby verejných politík (Podaktivita 1).
Konkrétne ide o položky kvalitatívny zber dát III. – nezávislé hodnotenie participatívnych procesov, stojacich mimo pilotnú schému, ktorého súčasťou je príprava metodiky nezávislého hodnotenia participatívnych procesov. Výsledkom je súbor prípadových štúdií o participácii, ktoré sledujú vybrané ukazovatele, zadefinované v metodickom ukotvení výskumu s dôrazom na vybrané premenné a kritériá, ktoré majú na kvalitu participačného procesu vplyv.
Závery, odporúčania a zistenia z jednotlivých výskumných expedícií, budú transformované do konkrétnych prípadových štúdií, alebo katalógov tak, aby sa stali cenným zdrojom dát pre záverečné analýzy, sumarizujúce naše poznatky v troch hlavných oblastiach:
- súčasný stav participácie zainteresovaných skupín na tvorbe verejných politík a príkladov dobrej praxe na Slovensku a v zahraničí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni,
- súčasné postupy tvorby verejných politík a pripravenosti na participáciu na národnej, regionálnej, mikroregionálnej a lokálnej úrovni,
- súčasné legislatívne nástroje a možnosti participácie verejnosti a zainteresovaných skupín na tvorbe verejných politík na Slovensku a v zahraničí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.
V roku 2018 sme pristúpili k zadefinovaniu konkrétnych zadaní, ktoré dali konkrétne obsahové zameranie ďalším výskumným sondám, realizovaným v rámci položky kvalitatívny zber dát III. – nezávislé hodnotenie participatívnych procesov. Konkrétne ide o tieto výskumy:
- monitoring a hodnotenie participačných procesov na úrovni štátnej správy,
- monitoring a hodnotenie zavádzania participatívnych rozpočtov v prostredí územnej samosprávy,
- monitoring a hodnotenie zavádzania procesu participatívneho rozpočtovania v ekosystéme stredných a základných škôl.
Participácia a štátna správa
Bola zadefinovaná potreba získať väčšie znalosti o príčinách úspešnosti/neúspešnosti a hlavne o úskaliach aplikačnej praxe zavádzania participatívnej tvorby verejných politík na štátnej úrovni. Relevantné medzinárodné iniciatívy (OSN, EÚ, Agenda 2030, RIA, OGP) celkom jednoznačne artikulujú rolu verejnosti v celom procese rozhodovania a životnom cykle štátnych politík, ktorú adresujú členským štátom v podobe úloh, či výziev.
Indície ukazujú, že existuje akási vzájomne obrátená realita participácie, v ktorej komunálne mechanizmy zapájania verejnosti majú málo štandardizované a formalizované postupy, ale hodnotovo chápu pointu participácie, jej kontext, hodnotu, zmysel, význam, exaktnejšie a spravidla dosahujú uspokojivé výsledky. Na druhej strane štát reprezentovaný ústrednými orgánmi disponujúci pomerne dobrými formálnymi mechanizmami zapájania, poskytujúci vysoký štandard formálneho zapojenia, bojuje so schopnosťou dostatočne zvnútorniť podstatu participácie a zapojenia verejnosti do prípravy, schvaľovania, implementácie, monitorovania, vyhodnocovania a aktualizácie politík.
Pochopenie zrkadlovej sínusoidy môže naznačiť aj vzájomné príležitosti na výmenu skúsenosti a scitlivenia prostredia štátnej správy.
