K

(upravil: Daniel Klimovský)

Klientelizmus je možné definovať ako konflikt verejného a osobného záujmu, ktorý sa prejavuje ako uprednostňovanie svojich blízkych (napríklad priateľov, kolegov či obchodných partnerov) pred ostatnými uchádzačmi v súťaži o verejnú zákazku, pozíciu atď. Špecifickou formou klientelizmu je nepotizmus. V takom prípade daná osoba využíva zverenú verejnú moc na získanie výhod pre členov vlastnej rodiny (Sičáková-Beblavá, Zemanovičová, 2002).

Klientelizmus sa týka najmä skrytej a zákulisnej výmeny „služieb“ medzi politickou a ekonomickou elitou. Napríklad odmenou za financovanie volebnej kampane konkrétnej politickej strany a jej činnosti môže byť uprednostnenie sponzorov pri pridelení verejných zákaziek, presadenie právnej regulácie, ktorá je pre nich výhodná, prideľovanie verejného majetku do vlastníctva či správy, obsadzovanie postov vo verejnej správe atď. Klientelizmus poškodzuje:

• záujmy čestných podnikateľov,
• zvyšuje cenu verejných zákaziek a verejných služieb,
• predlžuje termíny ich realizácie,
• podkopáva dôveru občanov v účinnosť a nestrannosť verejnej správy, ako aj

dôveru v zastupiteľský systém demokracie (Chalmers et al., 1997).

Vo všeobecnosti klientelizmus deformuje vzťahy a väzby v celej spoločnosti,  rozdeľuje ju na skupinu uprednostňovaných a tých ostatných, čím podkopáva základnú hodnotu demokracie – rovnosť občanov.

V slovenskej politickej kultúre nemá klientelizmus výlučne negatívny význam, a to zásluhou tých, ktorí klientelizmus prezentujú ako svoju výhodu. Deje sa to napríklad vo volebnej kampani, v ktorej sa uchádzači o post starostu chvália osobným prepojením na členov vlády (napríklad cez stranícke štruktúry) a „schopnosťou“ vybaviť pre vlastnú obec extra mimorozpočtové zdroje. Miestna komunita takéto konanie často mlčky akceptuje, dokonca aj oceňuje, avšak pravda je, že zvýhodnenie jednej komunity poškodzuje súčasne iné komunity. Disponibilné zdroje sú totiž obmedzené a ak ich distribúciu neurčujú objektívne, ale osobné kritériá, poškodzuje to celú spoločnosť.

(doplnil: Daniel Klimovský, upravené autorkami)

Korupcia označuje tie protispoločenské a protiprávne javy, ako sú prijímanie úplatku, podplácanie, nepriame úplatkárstvo, volebná korupcia a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Pojem korupcia možno odvodiť z dvoch latinských výrazov. Prvým z nich je výraz rumpere, ktorý pôvodne znamenal činnosť vedúcu k zlomu alebo pretrhnutiu niečoho. Druhý výraz – corruptus, označuje samotný následok zlomu či pretrhnutia, čo v prípade jednotlivca možno intepretovať ako skazenosť alebo nečestnosť (Klimovský, 2014). Práve odhalené korupčné kauzy sú jednou z hlavných príčin poklesu dôvery občanov v politikov a politické strany a závažným problémom v moderných reprezentatívnych demokraciách (pozri aj heslo dôvera).

Základné charakteristiky korupcie možno podľa Pomahača a Vidlákovej (2002) vymedziť takto:

• korupcia prebieha medzi aspoň dvoma osobami (účastníci korupcie sa delia na korumpujúcich a korumpovaných),
• účastníci korupcie sa ju snažia utajiť,
• korupcia vedie k vytváraniu prvkov vzájomného záväzku a prospechu,
• účastníkmi korupcie sú tí, ktorí chcú, aby nejaké rozhodnutie zodpovedalo ich predstavám alebo potrebám (korumpujúci) a tiež tí, ktorí proces rozhodovania priamo ovplyvňujú (korumpovaní),
• do podvodného konania je nejakým spôsobom vtiahnutá aj verejná moc,
• pri korupcii dochádza k narušeniu dôvery v nestranný výkon verejnej funkcie, ktoré vyplýva z porušenia povinnosti a zodpovednosti súvisiacej s touto funkciou, korupcia spôsobuje prelínanie verejnej roly a súkromnej roly u korumpujúcich i korumpovaných.