Byrokracia (bureaucracy)
(spracoval: Daniel Klimovský, upravené autorkami)
Max Weber, ktorý sa vo svojom významnom diele Wirtschaft und Gesellschaft (Hospodárstvo a spoločnosť) zaoberal otázkou racionálneho spôsobu fungovania organizácií v prvej polovici 20. storočia dospel k záveru, že najlepším spôsobom je byrokratické riadenie, keďže je na cieľ orientované a riadené legálno-racionálnou autoritou (pozri Klimovský, 2014). Na rozdiel od byrokratickej organizácie, hodnotovo orientované organizácie riadené tradičnými alebo charizmatickými autoritami sú menej výkonné a častejšie zlyhávajú. Weber (1976) vymedzil tieto základné znaky racionálnej byrokracie:
- hierarchická štruktúra
- pevný systém pravidiel
- funkčná špecializácia
- procedurálna rutina
- neosobná komunikácia a neosobné pracovné vzťahy
- kariérny výber zamestnancov.
Hierarchická štruktúra predstavuje členenie organizácie do viacerých úrovní, čím vznikajú vzťahy podriadenosti, nadriadenosti či rovnocennosti a rozsah právomocí pripadajúcich na príslušné miesto v hierarchii. Vertikálne členenie hovorí o tom, koľko úrovní je vytvorených v rámci organizácie a horizontálne členenie o tom, akým oblastiam sa jednotky danej organizácie na jednotlivých úrovniach venujú. Pevný systém pravidiel je podmienkou efektívnosti formálnej organizácie, pričom dodržiavanie formalizovaných pravidiel je možné vynucovať. Funkčná špecializácia má zvýšiť výkon a je predpokladom kolektívneho (tímového) riešenia komplexných problémov. Konkrétny úradník vykonáva len presne vymedzený úzky okruh úloh, za ktoré nesie zodpovednosť. Špecializácia súvisí s požiadavkou procedurálnej rutiny, ktorá uľahčuje vykonávanie práce. Neželaným dôsledkom je stereotypná pracovná aktivita. Cieľom neosobného štýlu komunikácie i vzťahov na pracovisku je zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie. Kariérny postup zamestnancov predpokladá, že úspech na nižších pozíciách vytvára zvyšuje pravdepodobnosť úspechu na vyšších pozíciách hierarchickej štruktúry.