Pilotný projekt 12

Integrácia marginalizovaných skupín do procesu tvorby verejných politík

Problematika marginalizovaných rómskych komunít je široká a náročná agenda. Obce si často nevedia poradiť ako začleniť tieto skupiny obyvateľov do bežného života obce. Na príprave stratégie zapájania marginalizovaných rómskych komunít je nevyhnutné pracovať s verejnosťou a najmä s dotknutými skupinami obce tak, aby nastavené opatrenia a riešenia našli pochopenie a odozvu verejnosti a riešili existujúci problém v čo najväčšej miere. Výsledkom aktivít projektu bude Stratégia začleňovania Rómov v obci Lenartov v previazaní na čiastkové politiky obce, ktorá vznikne na základe zapojenia všetkých dostknutých skupín obyvateľov obce Lenartov.

Ciele projektu

  • zabezpečiť účasť marginalizovanej rómskej časti obyvateľstva obce na tvorbe verejných politík v oblastiach ako vzdelávanie, sociálne služby, bývanie, zdravie a iné,
  • v spolupráci s verejnosťou hľadať model efektívnej účasti marginalizovaných rómskych komunít na procese spolurozhodovania.

Hlavné výstupy

  • lokálny akčný plán vzdelávania v obci Lenartov, stratégia pri zakladaní sociálneho podniku, stratégia vysporiadania pozemkov a legalizácia obydlí s návrhom zmien územného plánu a možnosti mikropôžičiek, spoločný postup pri prekonávaní predsudkov v obci Lenartov vrátane návrhov spoločných aktivít detí, mládeže, dospelých aj seniorov,
  • analýza inštitucionálnych možností účasti marginalizovaných komunít na tvorbe, prijímaní a monitorovaní verejných politík na lokálnej úrovni
  • model procesu spolurozhodovania, monitorovania a vyhodnocovania lokálnych politík zdola – nahor.

 

Viac informácií nájdete TU.

 


 

Robiť politiku pre Rómov bez Rómov je katastrofa 

Participácia Rómov je dlhodobo diskutovaná téma. Má zástancov i odporcov. Vo väčšinovej spoločnosti prevláda názor, že témam, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti s inklúziou Rómskych komunít, Rómovia nerozumejú. Zapojiť Rómov do tvorby verejných politík je považované za zbytočné, pretože v ich záujme rozhodneme lepšie a kvalifikovanejšie. Je to naozaj tak? Na úrovni miest a obcí nájdeme veľa príkladov, ktoré dokazujú pravý opak. Záujem, zainteresovanosť a osobné intervencie starostu, intenzívna komunikácia obce s rómskou osadou a hlavne zapájanie Rómov do plánovania a zvyšovania kvality života v osadách prinieslo dôkazy, že funkčné riešenia pre “Rómsky problém” existujú. Môže skúsenosť malých obcí prispieť k tvorbe použiteľných regionálnych a národných politík? Môže prax miestnej samosprávy ukázať cestu zo začarovaného kruhu? Bude to samospráva, ktorá naštartuje proces cieleného zapájania Rómov do tvorby verejných politík? Integrácia marginalizovaných skupín do procesu tvorby verejných politík je hlavnou témou pilotného projektu 12, ktorý v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík realizuje Rómsky inštitút v spolupráci s obcou Lenartov. O spolužití s Rómskou menšinou, tvorbe lokálnych politík a participácii Rómov na verejnom i politickom živote sme sa rozprávali s Klárou Orgovánovou, riaditeľkou Rómskeho inštitútu a Janou Bľandovou, starostkou obce Lenartov.

 

Potrebujeme vôbec participáciu na to, aby sme prijímali rozhodnutia alebo si jednoducho povieme, že sú skupiny ľudí, ktoré nerozumejú danému problému a preto by sme ich nemali pripustiť k participácií, keď aj tak rozhodneme lepšie? Navyše, ak sa povie „Rómovia“, tak je to veľmi zjednodušujúci prístup, nakoľko aj skupina Rómov ako takých je zvnútra veľmi diverzifikovaná, čo môže byť v konečnom dôsledku jeden z hlavných dôvodov, prečo zlyhávajú univerzálne riešenia prijímané vo forme verejných politík. / Daniel Klimovský, O Rómoch

Čím je obec Lenartov, ktorá leží severozápadne od mesta Bardejov, v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd, neďaleko slovensko – poľskej hranice, výnimočná?

Jana Bľandová: Obec Lenartov má takmer 1100 obyvateľov. Sedemdesiatdva percent populácie obce predstavujú Rómovia. V Rómskej osade, ktorá je vzdialená približne dva kilometre od dediny, žije vyše 700 Rómov. Naše spolužitie s Rómami, až na menšie chybičky krásy, je bezproblémové. Kým v iných obciach riešia lúpeže, u nás sú to obité čerešne alebo slivky. Je to zásluha jednej, ako aj druhej strany. S rómskou komunitou pracujeme tam, kde môžeme. V škole, v škôlke, v komunitnom centre, či v školskej knižnici. Terénna sociálna práca bola v Lenartove naštartovaná už v roku 2006. Základom je, že čo robíme, robíme pre všetkých – Rómov aj nerómov.

Prečo si Rómsky inštitút z 1 070 obcí a miest na Slovensku, ktoré majú početnejšiu rómsku komunitu (viac ako 30 obyvateľov v zmysle metodiky Atlasu Rómskych komunít, 2013) vybral práve obec Lenartov?

Klára Orgovánová: Na Slovensku sú konkrétne obce, ktoré pozitívne výsledky dosiahli. Je chybou systému, že nedokáže dobré riešenia použiť a v tom, čo je dobré pokračovať. Všetci berú príklady dobrej praxe ako frázu. Spisujú sa brožúrky a píšu manuály, ale skutočná zmena chce reálneho človeka, ktorý bude mať o tie katalógy dobrej praxe záujem, inšpiruje sa nimi a niekde inde urobí prvé kroky. Napríklad Jana Bľandová, starostka obce Lenartov, ktorá je v úrade už druhé volebné obdobie. Je zorientovaná. Obec má veľmi dobré zastupiteľstvo. Lenartov je súčasťou Platformy starostov obcí s rómskymi komunitami, ktorú Rómsky inštitút kreoval ešte v r. 2012. Dlhodobo spolupracujeme, pravidelne sa stretávame a navzájom sa poznáme. Obec má množstvo projektov a skúseností. Žiaľ, nie všetky programy majú dopad, aký by mohli mať. Možno jedným z dôvodov je, že občania, ktorí sú konečnými prijímateľmi pomoci, nie sú zahrnutí do prípravy projektu, alebo jeho kontroly.

Aké sú prínosy a úskalia pilotného projektu, ktorý Rómsky inštitút realizuje v spolupráci s obcou Lenartov a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (ÚSV ROS)?

Klára Orgovánová: Projekt ponúkol možnosť zúročiť niekoľkoročnú prax Rómskeho inštitútu v tvorbe verejných politík na všetkých úrovniach. Privítali sme možnosť skĺbiť existujúce skúsenosti a na konkrétnom príbehu obce ukázať, čo participácia znamená a prečo je dôležitá. Miera zainteresovanosti a angažovanosti ľudí, rastie vtedy, keď ich niečo trápi a nie sú spokojní. Všetci obyvatelia obce sú zapájaní do bežných aktivít. Rómovia v Lenartove nežijú odrezaní od diania a života v obci, ale ich participácia určite nie je na úrovni pravidelného informovania a cieleného zapájania. Lenartov ponúka dobrý základ pre overenie mechanizmov aktívnej participácie Rómov. Pôjde nám o kvalitu participácie. V pilotnom projekte by sme chceli čo najviac využiť možnosť efektívnej účasti Rómov na tvorbe obecných politík. Súčasne sledujeme ako je možné zo strany samospráv prispieť k tvorbe použiteľných regionálnych a národných politík tak, aby podporovali začleňovanie Rómov do každodenného života a prispeli k zvyšovaniu kvality života v rómskych osadách.

Jana Bľandová: Pre nás je téma participácie a integrácie marginalizovanej rómskej komunity výsostne aktuálna aj preto, že v týchto chvíľach finišujeme so zmenami a doplnkami územného plánu. Robíme urbanistickú štúdiu rómskej osady, kde plánujeme projekt prestupného bývania.

PROJEKT DOM.ov A BÝVANIE

V obci Lenartov je veľa rodín, ktoré prichádzajú za starostkou a povedia: “mám už dve-tri deti, kedy dostanem byt?” Je to bežná realita. V drevených príbytkoch v rómskej osade žijú aj tri generácie pod jednou strechou. Projekt Dom.ov je samostatná iniciatíva (https://projektdomov.sk/), ktorá stojí mimo pilotného projektu. Nezisková organizácia Projekt DOM.ov pôsobí v ôsmich lokalitách východného Slovenska (Kojatice, Lenartov, Lukov, Frička, Nižný Tvarožec, Kendice, Petrovany, Rankovce). Koordinuje dlhodobé partnerstvo obcí pri riešení situácie v sociálne a priestorovo vylúčených rómskych lokalitách. Jej cieľom je zlepšiť kvalitu bývania v rómskych osadách. Využíva princípy participatívnej architektúry, system mikropôžičiek, aktívne zapojenie rómskych rodín a prestupného bývania. V Lenartove naštartovali proces postupnej zmeny. Bývanie v chatrčiach a drevených príbytkoch v Rómskej osade postupne plánujú nahradiť bývaním v murovaných domčekoch.

Jana Bľandová: “V roku 2017 si päť rodín z rómskej osady šporilo na individuálnu výstavbu rodinného domu v spolupráci s neziskovou organizáciou Domov. Prešli školením v oblasti finančnej disciplíny. Museli preukázať, že vedia šporiť a hospodáriť. Každý mesiac nosili na obecný úrad vkladnú knižku, aby preukázali, že si odložili minimálne 50 eur. Nesmeli vybrať ani jedno euro. Keď došlo k porušeniu, boli z programu vylúčení. Mali sme aj takú rodinu. Nakoniec vstúpili do jednania so Slovenskou sporiteľňou, ktorá je spolupartnerom v projekte Domov a formou pôžičky financujú a zastrešujú výstavbu individuálnych domčekov. Po roku sporenia mohla rodina požiadať o mikropôžičku a vstúpiť do jednania so Slovenskou sporiteľňou, ktorá je spolupartnerom v projekte Dom.ov a formou mikropôžičiek financuje výstavba individuálnych domčekov v osade. A potom počas stavebnej sezóny sa vteréne pohybujú tímy, ktoré asistujú rodinám. Stavební učitelia školia odbornejším stavebným postupom a koordinátor výstavby dohliada na tempo prác.”

Späť k participácií. Čo je prvým krokom, ak chceme s participáciou a zapojením Rómskej komunity začať? 

Klára Orgovánová: Na lokálnej úrovni treba začať obecným zastupiteľstvom a starostom, ktorí rozhodujú o mnohých procesoch alebo programoch, ktoré sa v obci budú diať. Aj starostovia prekonávajú obrovské množstvo prekážok a problémov. Nielen vo vzťahu k vlastným občanom, ale i vo vzťahu k vyšším orgánom na regionálnej úrovni alebo ministerstvám. Sú veľmi šťastní, ak sa im podarí nájsť finančné prostriedky, aby problém riešili. A potom je tu samotný proces implementácie projektov. Obce projekty napísali dobre, dostali finančnú podporu, ale implementácia zlyhala. Analýza realizácie niektorých programov ukázala, že tí, ktorých sa projekt dotýka, neboli do daného procesu vtiahnutí. Oznámilo sa im, že sa ide realizovať projekt, ale už im nikto nepovedal, čo sa bude konkrétne robiť. Množstvo konfliktov vznikne preto, že občania nie sú informovaní. A potom, ak aj sú informovaní, z dôvodu rastúcej nedôvery na Slovensku projektom neveria a obviňujú starostu, že dostal peniaze a rozkradol ich. Ak chceme, aby obyvatelia obce participovali na procesoch, tak sa treba s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, rozprávať. Forma komunikácie závisí od toho o akú tému ide a akú skúsenosť s riešením problému majú. A hlavne, či to, čo navrhujeme, chcú a potrebujú.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 

Základnú školu v Lenartove navštevujú iba Rómski žiaci. Má osem tried, dvojsmennú prevádzku a do budúcnosti priestorovo nebude vyhovovať. Nerómske deti z obce chodia do školy v susednej obci Malcov. Obec Lenartov pravidelne upozorňuje kompetentné inštitúcie, aby sa problém riešil už teraz. A objavil sa nový problem. Základná škola v Malcove informovala obec Lenartov, že v roku 2018 im nezoberú žiakov do piateho ročníka. Situácia sa dostala do bodu, keď už ani spádová škola v Malcove nemá kapacitu a dostatočné priestory. Z Bratislavy prichádza stále rovnaká odpoveď – využite najbližšiu spádovú školu. Obec Lenartov možno bude raritou medzi základnými školami s trojsmennou vyučovacou prevádzkou.

Jana Bľandová: “Chýbajú kabinety, chýba telocvičňa. Prezliekárne sú na chodbe, kde sa v zime v rámci telesnej výchovy cvičí. Priestory sú využívané maximálne ako sa dá. Z kabinetu urobili novú triedu, ale do budúcnosti to určite stačiť nebude. Niekoľkokrát bol problem základnej školy prerokovávaný na pôde obecného zastupiteľstva. Obec chcela podať pomocnú roku. Keďže pozemok pri škole patrí obyvateľom obce, obec vstúpila s majiteľmi do jednania, či by boli ochotní pozemok vymeniť za iný. Majitelia sú ochotní, ale obec nemá finančné prostriedky na pristavanie ďalšieho bloku školy. Na prístavbu školy musí prispieť štát …”

Ako konkrétne plánujete zapojiť Rómov v Lenartove?

Klára Orgovánová: Rómovia budú súčasťou pracovných skupín. Budeme sa s nimi rozprávať. Všetky stretnutia, ktoré plánujeme v obci, budú otvorené pre všetkých. Chceme odskúšať mechanizmy cielenej, programovanej participácie. Zistiť, či zvýšenie účasti Rómov na procese tvorby obecných politík, bude mať dosah na lepšie spolunažívanie ľudí a dopad na spoluvlastníctvo rozhodovacieho procesu. Z mojej skúsenosti je práve toto investícia do budúcnosti. Investujete do ľudí, venujete sa im, vzdelávate ich, hoci neformálne cez spoločné stretnutie a získané know-how v komunite ostane. Potom už záleží len na tých, ktorí majú v rukách moc, aby vytvorili podmienky a zúročili našu prácu. Zastupiteľstvo, riaditeľ školy alebo samotný starosta …

Jeden z prvých krokov bolo založenie Občianskej rady, ktorá má byť platformou pre diskusiu s občanmi a súčasne mať funkciu poradného orgánu pre pani starostku …

Jana Bľandová: Občianska rada je poradný orgán. Je zložený z rómskych a nerómskych občanov Lenartova, ktorí majú záujem podieľať sa na riešení vecí verejných v obci. Poskytuje priestor pre diskusiu kľúčových aktérov z obce Lenartov: zástupcovia samosprávy, základnej a materskej školy, miestnych podnikateľov, združení, poslancov, terénnych a sociálnych pracovníkov, asistentov zdravia a asistentov učiteľa, ako aj experti z Rómskeho inštitútu a ÚSV ROS. Cieľom stretnutí je identifikovať problémy obce a témy lokálnych politík, ktoré budú rozpracované na najbližšom stretnutí pracovných skupín pre zamestnanosť a vzdelávanie. Som milo prekvapená, že prišli všetci pozvaní, ktorí boli oslovení a k problémom obce sa vyjadrili. Niekedy je osožné vyliať si srdce pred cudzími ľuďmi. Veľa som sa dozvedela, pretože nie všetko sa mi “dostane do uší”, či si nájde cestu na pôdu obecného zastupiteľstva. Naštartovali sme to dobre. Aký výsledok prinesie naša iniciatíva, ukáže až čas, ale predpokladám, že už len forma stretávania sa s pracovnými skupinami na pôde obecného úradu je prínosom. Účasť ľudí “zvonku” nastoľuje iné otázky. Po úvodných obviňovaniach sme spoločne začali formulovať témy, na ktorých by sa dalo popracovať.

Aké témy vo vzťahu k integrácii Rómov projekt otvorí? V ktorých oblastiach vidíte nielen potrebu, ale aj príležitosť pre zmenu?

Klára Orgovánová: Je požiadavka, aby sa zintenzívnila aktivita v oblasti zamestnanosti obce. Jedným zo zámerov je vytvoriť fungujúci sociálny podnik. Druhou témou je oblasť vzdelávania. Prestavba a rozšírenie základnej školy v Lenartove. Súčasne si kladieme otázky: ako pomôcť tým, ktorí študujú v Bardejove na stredných odborných školách? Ako pomôcť tým, ktorí majú záujem pracovať, ale potrebujú získať nové zručnosti a rekvalifikovať sa?

OBECNÝ PODNIK A REKVALIFIKÁCIE

Najväčším zamestnávateľom v obci Lenartov je obec sama. Poľnohospodárske družstvo bolo zrušené. Lesy obmedzili výrobu. Pre nezamestnaných Rómov so základným vzdelaním je možnosť zamestnať sa nulová. Najbližší zamestnávateľ je v Bardejove. Ale koľko voľných pracovných miest je k dispozícii pre Rómov? Obec chce Rómom podať pomocnú ruku.

Jana Bľandová: „V založení obecného alebo sociálneho podniku vidíme veľký potenciál. Naši  nezamestnaní sú veľmi zruční, chcú pracovať a chcú sa vzdelávať. Rozširujú si zručnosti v rekvalifikačných kurzoch. Robíme všetko pre to, aby sme ľudí zatiahli do vzdelávania. Realizujeme už štvrtý rekvalifikačný kurz priamo v Lenartove. Obec poskytuje priestory a vytvára nové možnosti, aby ľudia nemuseli za vzdelaním dochádzať do Bardejova alebo do iných miest. Posledný z kurzov bol opatrovateľský kurz pre nezamestnané ženy a murárske práce pre mužov. Ďalší z kurzov bol zameraný na živočíšnu výrobu a chov zvierat. Odozva bola veľká. V blízkej dobe obec Lenartov otvorí pre ženy rekvalifikačný kurz v rastlinnej výrobe, ktorý bude zameraný na zber, sušenie a spracovanie lesných plodov a byliniek. Pre mužov doplnkový kurz orientovaný na prácu s drevom. Obecný podnik postavíme na využívaní prírodných zdrojov (drevo, kameň, lesné plody, bylinky). Dokázali by sme využiť nielen miestne zdroje, ale najmä domácu pracovnú silu.” 
Pozrime sa na participáciu Rómov v širšom kontexte. Prečo je dodnes zastúpenie Rómov vo výkone verejných funkcií také nízke?

Klára Orgovánová: Ja sa na to pozerám z perspektívy posledných dvadsiatich rokov. Vidím jednoznačný progres. V začiatkoch vo verejných funkciách neboli vôbec žiadni Rómski starostovia a poslanci. Považujem za úspech, že dnes máme okolo 500 Rómskych poslancov a asi 35 Rómskych starostov. V posledných parlamentných voľbách bolo desať Rómov na kandidátkach politických strán. To je pozitívne. Chápem to ako výsledok práce rôznych inštitúcií, ktoré pracujú s Rómami a postupne ich pripravujú na vstup do verejného života. Negatívum je niečo iné. Rómske politické strany, alebo rómske mimovládne organizácie sa navzájom “vybijú”. Robia si takú konkurenciu, že nakoniec nedokážu zvoliť bývalého splnomocnenca za člena parlamentu. Chýbalo mu 500 hlasov, pretože volili iného kandidáta. To je jednoznačne negatívny výsledok dlhoročnej práce …

Rómske politické strany existovali a aj existujú, ale nikdy nebol ich hlas dostatočne mocný…

Po roku 1989 tu bolo dvadsaťjedna rómskych politických strán. Obrazne, každá Rómska rodina si založila politickú stranu, ale súčasne neexistovala žiadna reálna politická sila, ktorá by Rómov zastupovala. Ešte za čias Československej republiky vznikla Rómska občianska iniciatíva a ďalšie politické strany, ale nemali výraznejší politický vplyv ale bolo tam niekoľko osobností, ktoré vstupovali do verejnej diskusie. Teraz je to podpobné. Rómovia nie sú súčasťou politického života a nemajú politickú účasť na rozhodovaní a absentujú osobnosti. A vnucuje sa ďalšia otázka, či jediná pozícia zastupujúca Rómov v krajine – hovoríme o pozícií vysokého štátneho úradníka, splnomocnenca pre rómske komunity – má byť zastúpená Rómom alebo nie…

Ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti alebo znevýhodnení či už z dôvodu ich etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia majú štandardne veľmi nízku reprezentáciu v politických a legislatívnych procesoch. Chýba im politická reprezentácia pri tvorbe zákonov, ako aj verejných politík. Tieto skupiny boli typicky aj historicky vylučované z podielu na moci. Ich perspektíva a situácia (vrátane ich znevýhodnení) nie sú férovo zohľadňované v zákonoch, politikách ako aj formálnych či neformálnych pravidlách inštitúcií. Dopady verejných politík, ktoré nezohľadňujú rôznorodé situácie jednotlivcov patriacich do znevýhodnených skupín môžu byť častokrát diskriminačné alebo dokonca vylučujúce. Namiesto vytvárania rovných príležitostí, môžu nerovnosti prehlbovať. Ak sa jedná o „bežných občanov“, ktorí nepatria do marginalizovaných skupín, je možné predpokladať, že ich perspektíva a situácia je lepšie zohľadnená vo verejných politikách. Jednoduchšie povedané, je pravdepodobné, že súčasná politická reprezentácia lepšie reflektuje potreby, záujmy a perspektívy majoritného obyvateľstva než menšín. Účasť marginalizovaných skupín na tvorbe verejných politík má potenciál vtiahnuť perspektívu znevýhodnenej skupiny tak, aby boli verejné politiky férové a smerovali k vytváraniu príležitosti žiť dôstojný život pre každého. / Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, O participácii a vylúčených skupinách

Aký je pomer Rómov a nerómov v poslaneckom zbore v obci Lenartov?

Jana Bľandová: V obecnom zastupiteľstve je jeden Róm. To, že je len jeden, je výsledkom volieb. Každý z nich mal možnosť kandidovať.

Klára Orgovánová: Pokiaľ sa do zastupiteľstva nedostali viacerí, tak sa nedá nič robiť. Ale to sa možno po projekte zmení a nakoniec sa nájdu tí, ktorí si povedia: „aj ja by som mohol“ a budú sa viac verejne angažovať.

Nebojíte sa, že projekt skončí a bude po záujme, po angažovanosti, po participácii ….

Klára Orgovánová: Našim cieľom nie je, aby Rómovia boli aktívni za každú cenu. Cieľom je, aby mali väčší záujem, aby cítili

Kontaktné osoby