V obci Lenartov je veľa rodín, ktoré prichádzajú za starostkou a povedia: “mám už dve-tri deti, kedy dostanem byt?” Je to bežná realita. V drevených príbytkoch v rómskej osade žijú aj tri generácie pod jednou strechou. Projekt Dom.ov je samostatná iniciatíva (https://projektdomov.sk/), ktorá stojí mimo pilotného projektu. Nezisková organizácia Projekt DOM.ov pôsobí v ôsmich lokalitách východného Slovenska (Kojatice, Lenartov, Lukov, Frička, Nižný Tvarožec, Kendice, Petrovany, Rankovce). Koordinuje dlhodobé partnerstvo obcí pri riešení situácie v sociálne a priestorovo vylúčených rómskych lokalitách. Jej cieľom je zlepšiť kvalitu bývania v rómskych osadách. Využíva princípy participatívnej architektúry, system mikropôžičiek, aktívne zapojenie rómskych rodín a prestupného bývania. V Lenartove naštartovali proces postupnej zmeny. Bývanie v chatrčiach a drevených príbytkoch v Rómskej osade postupne plánujú nahradiť bývaním v murovaných domčekoch.

Jana Bľandová: “V roku 2017 si päť rodín z rómskej osady šporilo na individuálnu výstavbu rodinného domu v spolupráci s neziskovou organizáciou Domov. Prešli školením v oblasti finančnej disciplíny. Museli preukázať, že vedia šporiť a hospodáriť. Každý mesiac nosili na obecný úrad vkladnú knižku, aby preukázali, že si odložili minimálne 50 eur. Nesmeli vybrať ani jedno euro. Keď došlo k porušeniu, boli z programu vylúčení. Mali sme aj takú rodinu. Nakoniec vstúpili do jednania so Slovenskou sporiteľňou, ktorá je spolupartnerom v projekte Domov a formou pôžičky financujú a zastrešujú výstavbu individuálnych domčekov. Po roku sporenia mohla rodina požiadať o mikropôžičku a vstúpiť do jednania so Slovenskou sporiteľňou, ktorá je spolupartnerom v projekte Dom.ov a formou mikropôžičiek financuje výstavba individuálnych domčekov v osade. A potom počas stavebnej sezóny sa vteréne pohybujú tímy, ktoré asistujú rodinám. Stavební učitelia školia odbornejším stavebným postupom a koordinátor výstavby dohliada na tempo prác.”

Späť k participácií. Čo je prvým krokom, ak chceme s participáciou a zapojením Rómskej komunity začať? 

Klára Orgovánová: Na lokálnej úrovni treba začať obecným zastupiteľstvom a starostom, ktorí rozhodujú o mnohých procesoch alebo programoch, ktoré sa v obci budú diať. Aj starostovia prekonávajú obrovské množstvo prekážok a problémov. Nielen vo vzťahu k vlastným občanom, ale i vo vzťahu k vyšším orgánom na regionálnej úrovni alebo ministerstvám. Sú veľmi šťastní, ak sa im podarí nájsť finančné prostriedky, aby problém riešili. A potom je tu samotný proces implementácie projektov. Obce projekty napísali dobre, dostali finančnú podporu, ale implementácia zlyhala. Analýza realizácie niektorých programov ukázala, že tí, ktorých sa projekt dotýka, neboli do daného procesu vtiahnutí. Oznámilo sa im, že sa ide realizovať projekt, ale už im nikto nepovedal, čo sa bude konkrétne robiť. Množstvo konfliktov vznikne preto, že občania nie sú informovaní. A potom, ak aj sú informovaní, z dôvodu rastúcej nedôvery na Slovensku projektom neveria a obviňujú starostu, že dostal peniaze a rozkradol ich. Ak chceme, aby obyvatelia obce participovali na procesoch, tak sa treba s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, rozprávať. Forma komunikácie závisí od toho o akú tému ide a akú skúsenosť s riešením problému majú. A hlavne, či to, čo navrhujeme, chcú a potrebujú.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 

Základnú školu v Lenartove navštevujú iba Rómski žiaci. Má osem tried, dvojsmennú prevádzku a do budúcnosti priestorovo nebude vyhovovať. Nerómske deti z obce chodia do školy v susednej obci Malcov. Obec Lenartov pravidelne upozorňuje kompetentné inštitúcie, aby sa problém riešil už teraz. A objavil sa nový problem. Základná škola v Malcove informovala obec Lenartov, že v roku 2018 im nezoberú žiakov do piateho ročníka. Situácia sa dostala do bodu, keď už ani spádová škola v Malcove nemá kapacitu a dostatočné priestory. Z Bratislavy prichádza stále rovnaká odpoveď – využite najbližšiu spádovú školu. Obec Lenartov možno bude raritou medzi základnými školami s trojsmennou vyučovacou prevádzkou.

Jana Bľandová: “Chýbajú kabinety, chýba telocvičňa. Prezliekárne sú na chodbe, kde sa v zime v rámci telesnej výchovy cvičí. Priestory sú využívané maximálne ako sa dá. Z kabinetu urobili novú triedu, ale do budúcnosti to určite stačiť nebude. Niekoľkokrát bol problem základnej školy prerokovávaný na pôde obecného zastupiteľstva. Obec chcela podať pomocnú roku. Keďže pozemok pri škole patrí obyvateľom obce, obec vstúpila s majiteľmi do jednania, či by boli ochotní pozemok vymeniť za iný. Majitelia sú ochotní, ale obec nemá finančné prostriedky na pristavanie ďalšieho bloku školy. Na prístavbu školy musí prispieť štát …”

Ako konkrétne plánujete zapojiť Rómov v Lenartove?

Klára Orgovánová: Rómovia budú súčasťou pracovných skupín. Budeme sa s nimi rozprávať. Všetky stretnutia, ktoré plánujeme v obci, budú otvorené pre všetkých. Chceme odskúšať mechanizmy cielenej, programovanej participácie. Zistiť, či zvýšenie účasti Rómov na procese tvorby obecných politík, bude mať dosah na lepšie spolunažívanie ľudí a dopad na spoluvlastníctvo rozhodovacieho procesu. Z mojej skúsenosti je práve toto investícia do budúcnosti. Investujete do ľudí, venujete sa im, vzdelávate ich, hoci neformálne cez spoločné stretnutie a získané know-how v komunite ostane. Potom už záleží len na tých, ktorí majú v rukách moc, aby vytvorili podmienky a zúročili našu prácu. Zastupiteľstvo, riaditeľ školy alebo samotný starosta …

Jeden z prvých krokov bolo založenie Občianskej rady, ktorá má byť platformou pre diskusiu s občanmi a súčasne mať funkciu poradného orgánu pre pani starostku …

Jana Bľandová: Občianska rada je poradný orgán. Je zložený z rómskych a nerómskych občanov Lenartova, ktorí majú záujem podieľať sa na riešení vecí verejných v obci. Poskytuje priestor pre diskusiu kľúčových aktérov z obce Lenartov: zástupcovia samosprávy, základnej a materskej školy, miestnych podnikateľov, združení, poslancov, terénnych a sociálnych pracovníkov, asistentov zdravia a asistentov učiteľa, ako aj experti z Rómskeho inštitútu a ÚSV ROS. Cieľom stretnutí je identifikovať problémy obce a témy lokálnych politík, ktoré budú rozpracované na najbližšom stretnutí pracovných skupín pre zamestnanosť a vzdelávanie. Som milo prekvapená, že prišli všetci pozvaní, ktorí boli oslovení a k problémom obce sa vyjadrili. Niekedy je osožné vyliať si srdce pred cudzími ľuďmi. Veľa som sa dozvedela, pretože nie všetko sa mi “dostane do uší”, či si nájde cestu na pôdu obecného zastupiteľstva. Naštartovali sme to dobre. Aký výsledok prinesie naša iniciatíva, ukáže až čas, ale predpokladám, že už len forma stretávania sa s pracovnými skupinami na pôde obecného úradu je prínosom. Účasť ľudí “zvonku” nastoľuje iné otázky. Po úvodných obviňovaniach sme spoločne začali formulovať témy, na ktorých by sa dalo popracovať.

Aké témy vo vzťahu k integrácii Rómov projekt otvorí? V ktorých oblastiach vidíte nielen potrebu, ale aj príležitosť pre zmenu?

Klára Orgovánová: Je požiadavka, aby sa zintenzívnila aktivita v oblasti zamestnanosti obce. Jedným zo zámerov je vytvoriť fungujúci sociálny podnik. Druhou témou je oblasť vzdelávania. Prestavba a rozšírenie základnej školy v Lenartove. Súčasne si kladieme otázky: ako pomôcť tým, ktorí študujú v Bardejove na stredných odborných školách? Ako pomôcť tým, ktorí majú záujem pracovať, ale potrebujú získať nové zručnosti a rekvalifikovať sa?

OBECNÝ PODNIK A REKVALIFIKÁCIE

Najväčším zamestnávateľom v obci Lenartov je obec sama. Poľnohospodárske družstvo bolo zrušené. Lesy obmedzili výrobu. Pre nezamestnaných Rómov so základným vzdelaním je možnosť zamestnať sa nulová. Najbližší zamestnávateľ je v Bardejove. Ale koľko voľných pracovných miest je k dispozícii pre Rómov? Obec chce Rómom podať pomocnú ruku.

Jana Bľandová: „V založení obecného alebo sociálneho podniku vidíme veľký potenciál. Naši  nezamestnaní sú veľmi zruční, chcú pracovať a chcú sa vzdelávať. Rozširujú si zručnosti v rekvalifikačných kurzoch. Robíme všetko pre to, aby sme ľudí zatiahli do vzdelávania. Realizujeme už štvrtý rekvalifikačný kurz priamo v Lenartove. Obec poskytuje priestory a vytvára nové možnosti, aby ľudia nemuseli za vzdelaním dochádzať do Bardejova alebo do iných miest. Posledný z kurzov bol opatrovateľský kurz pre nezamestnané ženy a murárske práce pre mužov. Ďalší z kurzov bol zameraný na živočíšnu výrobu a chov zvierat. Odozva bola veľká. V blízkej dobe obec Lenartov otvorí pre ženy rekvalifikačný kurz v rastlinnej výrobe, ktorý bude zameraný na zber, sušenie a spracovanie lesných plodov a byliniek. Pre mužov doplnkový kurz orientovaný na prácu s drevom. Obecný podnik postavíme na využívaní prírodných zdrojov (drevo, kameň, lesné plody, bylinky). Dokázali by sme využiť nielen miestne zdroje, ale najmä domácu pracovnú silu.” 
Pozrime sa na participáciu Rómov v širšom kontexte. Prečo je dodnes zastúpenie Rómov vo výkone verejných funkcií také nízke?

Klára Orgovánová: Ja sa na to pozerám z perspektívy posledných dvadsiatich rokov. Vidím jednoznačný progres. V začiatkoch vo verejných funkciách neboli vôbec žiadni Rómski starostovia a poslanci. Považujem za úspech, že dnes máme okolo 500 Rómskych poslancov a asi 35 Rómskych starostov. V posledných parlamentných voľbách bolo desať Rómov na kandidátkach politických strán. To je pozitívne. Chápem to ako výsledok práce rôznych inštitúcií, ktoré pracujú s Rómami a postupne ich pripravujú na vstup do verejného života. Negatívum je niečo iné. Rómske politické strany, alebo rómske mimovládne organizácie sa navzájom “vybijú”. Robia si takú konkurenciu, že nakoniec nedokážu zvoliť bývalého splnomocnenca za člena parlamentu. Chýbalo mu 500 hlasov, pretože volili iného kandidáta. To je jednoznačne negatívny výsledok dlhoročnej práce …

Rómske politické strany existovali a aj existujú, ale nikdy nebol ich hlas dostatočne mocný…

Po roku 1989 tu bolo dvadsaťjedna rómskych politických strán. Obrazne, každá Rómska rodina si založila politickú stranu, ale súčasne neexistovala žiadna reálna politická sila, ktorá by Rómov zastupovala. Ešte za čias Československej republiky vznikla Rómska občianska iniciatíva a ďalšie politické strany, ale nemali výraznejší politický vplyv ale bolo tam niekoľko osobností, ktoré vstupovali do verejnej diskusie. Teraz je to podpobné. Rómovia nie sú súčasťou politického života a nemajú politickú účasť na rozhodovaní a absentujú osobnosti. A vnucuje sa ďalšia otázka, či jediná pozícia zastupujúca Rómov v krajine – hovoríme o pozícií vysokého štátneho úradníka, splnomocnenca pre rómske komunity – má byť zastúpená Rómom alebo nie…

Ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti alebo znevýhodnení či už z dôvodu ich etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia majú štandardne veľmi nízku reprezentáciu v politických a legislatívnych procesoch. Chýba im politická reprezentácia pri tvorbe zákonov, ako aj verejných politík. Tieto skupiny boli typicky aj historicky vylučované z podielu na moci. Ich perspektíva a situácia (vrátane ich znevýhodnení) nie sú férovo zohľadňované v zákonoch, politikách ako aj formálnych či neformálnych pravidlách inštitúcií. Dopady verejných politík, ktoré nezohľadňujú rôznorodé situácie jednotlivcov patriacich do znevýhodnených skupín môžu byť častokrát diskriminačné alebo dokonca vylučujúce. Namiesto vytvárania rovných príležitostí, môžu nerovnosti prehlbovať. Ak sa jedná o „bežných občanov“, ktorí nepatria do marginalizovaných skupín, je možné predpokladať, že ich perspektíva a situácia je lepšie zohľadnená vo verejných politikách. Jednoduchšie povedané, je pravdepodobné, že súčasná politická reprezentácia lepšie reflektuje potreby, záujmy a perspektívy majoritného obyvateľstva než menšín. Účasť marginalizovaných skupín na tvorbe verejných politík má potenciál vtiahnuť perspektívu znevýhodnenej skupiny tak, aby boli verejné politiky férové a smerovali k vytváraniu príležitosti žiť dôstojný život pre každého. / Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, O participácii a vylúčených skupinách

Aký je pomer Rómov a nerómov v poslaneckom zbore v obci Lenartov?

Jana Bľandová: V obecnom zastupiteľstve je jeden Róm. To, že je len jeden, je výsledkom volieb. Každý z nich mal možnosť kandidovať.

Klára Orgovánová: Pokiaľ sa do zastupiteľstva nedostali viacerí, tak sa nedá nič robiť. Ale to sa možno po projekte zmení a nakoniec sa nájdu tí, ktorí si povedia: „aj ja by som mohol“ a budú sa viac verejne angažovať.

Nebojíte sa, že projekt skončí a bude po záujme, po angažovanosti, po participácii ….

Klára Orgovánová: Našim cieľom nie je, aby Rómovia boli aktívni za každú cenu. Cieľom je, aby mali väčší záujem, aby cítili